Nevadí, že ani trochu nechápete, veď článok je aj tak o inom Mistrovi.
Štatistika jednoznačne hovorí, že ak pán boh dá, aj motyka vystrelí. Je tiež viac ako trochu od veci, ale tento bonmot naznačuje, že dnes sa budeme venovať náboženskej téme. Samozrejme z ateistického uhla pohľadu.
Jeden nikdy nevie čo sa môže v živote pritrafiť. Ani sa nenazdáte a už ste v Husinci. Okres Prachatice, južné Čechy. Typické české mestečko na bývalom sudetskom území. Teda onehdy. Obcou prechádza cestná komunikácia, po oboch stranách lemovaná nehnuteľnosťami. Jedna vedľa druhej.
V centre nášho záujmu je konkrétna budova. Rodný dom nášho Mistra. Mistra Jana Husa. Českého teológa, kazateľa a náboženského reformátora.
My sme sa o ňom učili v škole. Záškoláci si na neho zase pamätajú z cyklu Filmov pre pamätníkov. V období temna to frčalo každú nedeľu v televízii. Dávali tam väčšinou čiernobiele budovateľské skvosty socialistickej kinematografie. Ale aj medzivojnové komédie, samozrejme ak boli ideologicky bezpečné.
Nechcem to tvrdiť takto priamo, ale predchádzajúca fotka je asi fikcia. Ako som sa dočítal, s určitosťou sa nevie, kedy sa MJH narodil. Ono sa vlastne ani nevie celkom presne to, kde sa narodil. Pramene poznania udávali že okolo roku 1369. V poslednom čase, naozaj netuším na základe čoho, sa interval rozšíril od roku 1364 po 1376.
Prvá písomná zmienka o jeho rodnom dome je datovaná z roku 1634. Nič iné nám neostáva, ako veriť, že ústne podanie informácii z generácie na generáciu neovplyvnilo ich hodnovernosť. Nech nám slúžia vzorom Dobšinského Slovenské ľudové rozprávky, alebo Biblia. Tá bola tiež napísaná 300 rokov po Kristovej smrti a platí doteraz.
Technicky vzaté, obdobie detstva, puberty a dospievania je vcelku zahmlené. Vysoko pravdepodobné je, že v neďalekých Prachaticiach navštevoval pedagogickú ustanovizeň. Nech je ako chce, dotiahol to ďaleko. Až hen, do stovežatej matičky Prahy a priamo na Karlovu univerzitu.
Usilovne študoval a odmenou mu bol titul bakalára. Kdekto by zaspal na vavrínoch, ale on teda nie. Získal titul Mistr svobodných umění a dokonca bol rektorom. Ale ešte skôr ho vysvätili za kňaza. Sám sarkasticky spomína pragmatické dôvody, prečo si vlastne študoval a zvyšoval si kvalifikáciu: „ Protož já vyznávám svú zlú žádost, že když jsem byl žáčkem, tehdy měl sem mysl, abych brzo byl knězem, abych tak měl dobré bydlo a rúcho a byl lidem vzácen.“
Kázal v Betlehemskej kaplnke v českom jazyku. Nebral si servítku pred hubu, ako sa ľudovo hovorí, a ťal ta het do vlastných radov. Pápeža nazval antikristom, odsúdil jeho predaj odpustkov za hriechy a dokonca tvrdil, že každý jeden kresťan má právo na kontrolu náboženského učenia.
Reakcia pápeža, ako najvyššieho papaláša, bola taká, že nášho Mistra vyhlásil za kacíra a musel sa porúčať z univerzity. Bol aj vyhostený z Prahy.
Cisár Žigmund, ktorý ho zo začiatku podporoval v jeho boji proti pápežovi a vplyvu cirkvi, ho vyzval, aby sa neobával a išiel do Kostnice obhájiť svoje tvrdenia. Veď čo sa mu môže stať a že pre istotu mu aj ochranný glejt vystavil. Ako vieme, ten mu bol akurát tak na dve veci.
Mistr Jan Hus neodvolal svoje názory a myšlienkové pochody. Vďaka tomuto jeho hrdinskému aktu sa zachoval nielen odkaz pre budúce generácie, ale aj presný dátum jeho smrti – 06.07.1415. Tento si Husinčania každoročne pripomínajú. A nielen oni, celé Česko spomína, majú to štátom uznaný sviatok.
Nuž a na záver dnešnej kázne už len krátke zamyslenie. Doba sa zmenila a dnes kazatelia, čo nechcú držať hubu a krok s vrchnosťou, nie sú upálení. Sú iba odpálení. Ako svojho času pán Srholec, alebo neskôr pán Bezák. A na také osoby nezabúdame ani my ateisti.
