No to viete, že figu borovú. Sem sa určite nebudem terigať. To je iba schodišťová dekorácia. V prízemí našej ubytovne sídli picéria, čo volá Ristorante Calabri...neviem aká a majitelia vyzdobili chodbu.
Výpravu začnem pri kostole. Reku, že idem skontrolovať sekvoje, ako sa im darí. Ako vidím, máme tu nové prírastky biblického charakteru.
Neviem už čím ma zaujal tento domček. Ale musel niečím, však inak by som ho nebol cvakol.
Ako si tak vykračujem, ani sa nenazdám a som za dedinou. Vynikajúco!
Je to do náramného kopca. Už menej vynikajúco. Funím ako kuchta na sporáku. Prekliaty tabak!
Pamätník je určený na pripomínanie. Väčšinou na nejakú pomazanú hlavu. Ale výnimočne môže aj pripomínať technický skvost spôsobujúci hlavu namazanú.
Keď sa povie farebne niečo zladiť, tak to tak aj potom vyzerá. Je tu príhodný čas na odpočinok – fajčiarsku prestávku. Kochám sa a vlažne sa presúvam mierne zvlneným terénom.
Bez mapy, buzoly, navigácie a machu na strome je cestovateľovi ťažko. Hlavne ak sa cesta rozdvojuje. Aha! Tam je nejaká informačná insitná tabuľa.
Asi nás chcú pozvať na obed. Poďme to bližšie preskúmať.
Svätý Florián, ušetri môj dom, podpáľ iných.
Dom Linderovcov
Súkromná cesta
Bodaj by vás...páni! Keby som bol Pacho tak odstrelím tlejúci cigaretový ohorok vysokým oblúkom. Ja len toľko, že je sucho.
Tak sa zdá, že bude tuhá zima. Takto vyzerá Bio Čínsky múr v srdci EU.
Myslel som že sa mi sníva. Na kraji lesa som naďabil na spanilú devu. No dobre, tak nech je po vašom, na slobodnú mamičku.
Nie je dôležité kam idem, údajne je dôležitá cesta. Lenže prečo idem do kopca? Chce to pauzu. Vydýchať sa a tak.
No ale aké kaleráby jej ten ogar hustí do hlavy. Veru džbánik vínka ako podporný prostriedok sa hodí na takéto oblbovacie účely.
Raz som počul, že Bádensko má najväčší počet ovocných stromov. Lenže som zabudol či na kilometer štvorcový, či na obyvateľa, či v Európe, alebo čo či kde vôbec.
Pekne nahlas pozdravíme. Lebo vedzte, že tu sa zdraviť musí. Hlavne staršie obyvateľstvo to očakáva. Nie je dôležité, či sa poznáte, alebo nie, zdraviť treba! Pamätajte na moje slová, keď sem zavítate.
Oproti nám ide nejaká skupinka. Ako sa ukázalo, boli to frankofónne verbálne komunikujúci turisti. Odzdravili ako sa patrí.
Pohľad na náprotivnú stranu údolia. Tam sa vyberiem niekedy nabudúce. Prisahám na vaše zdravie.
Aby reč nestála, pozrite, ako vyzerá nadmieru spokojný že ja.
Jarné práce prebiehajú v plnom prúde, našťastie sa na nich nemusím zúčastňovať. Ako hovorí svokor, motyku nikto nechce ukradnúť.
Sa niekomu chodí po hore, keď sa pri tom vezie na niekoho chrbte.
Palivo pripravené na expedíciu. Zaujímavo zabalená komodita.
Stále stúpam smerom hore. Už som nadmorskej výške rovnajúcej sa čučoriedkovému pásmu. Ešte že v Nemecku nemajú medvede.
Objavil som aj raritu – protišmykový poklop na kanalizácii. Čo všetko ľudia nevymyslia.
Títo tu majú nejakú vitrínku pri vstupe na pozemok. Odhoďme zbytočný ostych a poďme to preskúmať.
Plot nemajú, psa nepočuť, tak asi chcú aby sme to videli. Poďme ešte bližšie. Hádam nám z nosa neodhryznú.
No samozrejme! Naši! Domovina!
A teraz vás na vlastné oči presvedčím, že už rastú. Všetky sú jedlé, ale niektoré iba raz, tak prosím pekne, pristupujeme k nim obozretne.
Aby ste nepovedali, že nechcem prezradiť, kde sa nachádza toto hríbmi obdarené miesto, tak blízko tejto lavičky, aby ste vedeli.
Úroda vyzerá byť tento rok dobrá.
Odhadujem to približne na 10 až 12 kilometrový výlet. A to prosím pekne členitým terénom. Rýchlo domov, však by ma tu mohla tma prekvapiť! Rýchlo sprchu a potom si prasknem jedno, radšej dve kvasnicové pivá. Zaslúžim si to!
