Tento sakramentsky predĺžený víkendisko je ten najvhodnejší termín na návštevu kúpeľného mestečka Bojnice. Ak chcete aj serióznu informáciu, tak prosím pekne, nájdete ju tu:
Od dnes do 10.05.2009 bude na miestnom zámku strašiť. Vo veži a ako ich poznám aj inde. Veľmi vhodná akcia pre rodičov s deťmi. Treba sa však obrniť trpezlivosťou a pevnými nervami. Musíte si totiž vystáť niekoľkohodinovú radu na lístky do zámku. Mňa to donútili urobiť pred časom dve bosorky domáce (Babosjagos domesticus). A minule zase: „Poďme do zámku, srdienko moje." Keď sa súputníčka zalieča, nebude to len tak. Ale nakoniec to bolo len tak. Pred 336 hodinami ešte nebola sezóna a historický objekt nevysielal. Jednoducho bola zapereta kapura. Tak sme sa motali aspoň po okolí. Romantický zámok Vás upúta na prvý pohľad a to už v momente, kedy vkročíte na Hornú Nitru.
Ako vidíme na fotke, zámok sa vcelku podaril. Posledný majiteľ (teda ak nerátame štát) si dal záležať. Behal kade tade po svete a nazvláčal sem rozličné nábytky, obrazy a čo ja viem čo ešte.
Každé seriózne šľachtické sídlo má aj svoju priekopu. Tá je veľmi vhodná najmä na vrhanie. Hlavne všelijakých kmínov, ako aj politických odporcov. Kedysi tam podľa povesti skončil aj nejaký Peťo Paky. To bol taký jeden kastelánsky pako. Chcel obtiahnuť svojho pána o chechtáky, zakázal obyvateľstvu zdarma užívať blahodarné účinky miestnych liečivých prameňov a dokonca, tomu by ste snáď ani neverili, vlastného šéfa chcel odstrániť. Nástenkár jeden bez chrbtovej kosti! Len mi vŕka v kotrbe, či ten Nižňanský písal o minulosti, alebo vedel čo sa ešte len prihodí.
Dnes je v priekope menej vody. Pravdu povediac, neviem, či jej tam kedysi bolo viac, ale kto to dnes dokáže identifikovať. Skaly sú pekne zarastené rôznymi príslušníkmi flóry.
Niektoré byliny nevedia čo od rozkoše a lezú po stenách.
Treba sa pozorne zahľadieť a uvidíte miestneho obyvateľa vodného zámku. Je to síce privandrovalec, ale už je ako náš.
Fotiek ako maku, chcelo by to malú prestávku. Tak tu je.
Pauza je za nami, tak pokračujeme v prehliadke. Ďalšia taká dominanta Bojníc, ktorá stojí za zmienku, je obuvníkov listnatý strom. Jáj, ten sa ich nasadil (v Prešporku) aj ostatnými hlavami dubovými. Lenže toto nie je dub, ale lipka. Z takých sa vyrábajú lyžičky. To je teraz také domotané, ale spoločne to neskôr rozlúštime.
Lipa je to poriadne stará, deravá. Preto sa o ňu starajú naša tunelári. Keby ich nebolo, nebolo by už ani lipky.
Nenápadný poklad, ktorého je zdanlivo vôkol habadej, je prísne chránený. Zelený trávnik. Stoj rozkročmo prísne zakázaný!
Takže, máme tu zámok, ZOO, lipu, termálne kúpele pre cudzincov, hromadu všakovakých krčmičiek a papkacích zariadení, kino, kúpalisko a dobrú zmrzlinu. Toto nemohlo ostať nepovšimnuté filmovému priemyslu. Preto sa tu v minulosti natáčali rôzne rozprávky. Ako som zistil, tak aj westerny, čiže kovbojky. Sedem statočných tu natáčali. Fakt.
Neviem presne, ale toto by mal byť asi morový stĺp. Také sa stavali na počesť moru. Že skončil. Dnes by to chcelo postaviť chrípkový.
Žijú tu dobrí ľudkovia. Volajme ich Bojničania. Toľko rokov som chodil okolo a nikdy som si nevšimol že tu majú aj kaplnku. Uverejnené na počesť mojej kamošky.
Fontána. Ešte som ju nevidel chrliť vodičku. Nuž, tu majú ešte určité rezervy.
Zajtra opätovne vyhráme nad Nemcami. Nie vo futbale a v hokeji už vôbec nie. Vo vojne. Každú poriadne víťazstvo si treba pripomenúť. Tento pomníček sme volali „Pri opitom partizánovi". Keď sme ešte, ako školou povinní, chodili po polnoci peši z amfiteátra domov do Prievidze, tak sme sa tu vždy zhromažďovali. Raz sme dokonca robili aj taký živý obraz. Ľahli sme si k nemu, aby mu nebolo tak smutno. Tiež sme neboli celkom triezvi. Teraz sa akože hanbím. Takže zajtra oslavujte, ale s mierou. My tu v Nemecku budeme oslavovať ilegálne a to legálnou prácou. Pokiaľ ešte nejaká je. Všivavá kríza.
Je dobré, že česká atrakce - kolotoče sú s celoročnou prevádzkou a grátis.
Stredom námestia sa tiahne utešená aleja. Lavičky ako stvorené pre romantické posedenia s opačným pohlavím.
Každá detektívka má svoj záver a rozuzlenie. Zločinec sa vraj vždy vracia na miesto činu. Strýko od Nitry mi vždy hovorieval: „Hornáčisko jeden, zbojník z Bojníc!" Aj ja sa vraciam na miesta činu. A rád. Niekedy v spomienkach a niekedy aj naozaj. Ani jedno nie je príliš ďaleko.
A tu je rozlúštenie rébusu s príborom:
((zbojnik))
