Nuž môžeme ako môžeme. Stačí zaradiť jednotku a... to je problém. Zabezpečovací mechanický systém. Zase som zabudol na toho všiváka. Mňa raz z neho vykotí. Nasleduje množina hektických pohybov, nevyberaných nadávok, vypnutie motora, obchytkávanie spolucestujúceho ženského rodu za nôžku (lebo v tesnej blízkosti jej ľavej dolnej končatiny sa nachádza ten uzamykací debil), odomknutie a celé si to môžeme zreprízovať v spomalenom zábere od toho „šťúrime" v predošlom odstavci. Zase to nejde! Čo zase má tá kraksňa? Ahá. Zatiahnutá ručná brzda. Taká školácka chyba! Úškrny tej úplne cudzej ženy na vedľajšom sedadle radšej ani nekomentujem.
Cieľ je stanovený, stačí sa tam dostať. Lenže. My ideme na Oravský hrad. Malo by to byť v Oravskom podhradí. Logicky, nie? Hrad a pod hradom je podhradie. My však mierime do podzámku, lebo práve tam sa nachádza sídlo veľmožov. Interesantné. A to som podrobne preštudoval všetky mapy v dosahu rúk.
Niektorí neprajníci tvrdia, že Oravci, to sú takí obyčajní dreváci. Nie je to pravda, veď posúďte sami.
Šťastlivo sme teda dorazili do toho Oravského podzámku. Zakúpili si vstupenky a chvíľu čakania sme využili v príjemnom prostredí zájazdového hostinca. Hneď, priamo pod zámkohradom. Stravná jednotka bola šik.
Je to panečku poriadny hrad. Krycie meno: Mária Kráľová. Pripomína my Queen Mary rozrážajúcu gigantické vlny. Nie kráľovnú v bazéne s kráľovskými déčkami, ale loď. Jedného by z toho normálne aj potopilo. Pripadám si taký mrňavučký, ako... ako sa tvári jeden konkrétny orgán na mojom vyšportovanom tele, keď sa vynáram von zo studenej priehrady.
To, čo bude nasledovať, by ste už vari mohli pomaly aj tušiť. Samozrejme, bude povesť. Volá sa „Povesť o Oravskom hrade". Tak tu je celá, koľká je:
Kedysi dávno, hneď ako opadol prach po veľkom tresku, zavítal na Oravu jeden obchodník s dažďom. Tento agent so studenou vodou, teplú, rovnako ako aj Ameriku zatiaľ ešte neobjavili, sa v miestnej krčme predstavil: „Ako že Marek meno moje." Treba mi na neho pichnúť, že on Vám bol vlastne gej (píš gay) a preto sa aj príležitostne živil ako gejša. Dane však štátu platiť nechcel, veď bol živnostník. Odrbať kde sa len dá, takto jednoducho môžeme charakterizovať jeho štýl práce. Keď sa tieto skutočnosti, na ktoré vtedy ešte doba nedozrela, dozvedel hrdý, pracovitý a skromný národ, sídliaci priamo tu a v kopcovitom teréne, tak nebol veru dvakrát nadšený. Pekne krásne nášho Mareka najprv verejne pranieroval a následne vysmial.
„Do čerta, súrne potrebujem privát." - vzdychol si náš päťpercentný rúči šuhaj. V tej chvíli sa zatiahla obloha ako opona v divadle, zahrmelo ako v televízií a zem sa otvorila ako archív ŠtB. No hotový orgazmus. Aj síru bolo cítiť všade dookola. Pred Marekom stál zrazu neznámy mu občan bulvárneho zovňajšku. Na hlave účes alá koleno, nenávistný pohľad na prvý pohľad a bol celý čierny. Ako taký murín. Volajme ho napríklad Gusto. „Ja by som Ti vedel pomôcť." - zalieča sa mládencovi. „Mám totiž, milý môj Marku, v merku jeden pozemok. Absolútna špica. Je na kopci, susedia Ťa nebudú otravovať. Všetko zariadim, všetko postavím." - argumentuje developer s kopytom. „No ale ja stavať nemôžem. Ťažko zarobené dukátiky som prehajdákal v brnenskom šantáne." - smutne skonštatuje naivná duša. „Nič sa Ty neboj, dostaneš hypotéku. Na 77 rokov. Teraz platiť nemusíš. Potom sa vyúčtujeme. Tuto dole mi to škrabni a tie malé písmenká si nevšímaj." - chichoce sa čertík popod bajúziská - „Na, tu máš ešte dve kreditky ako bonus. Kúp si niečo na seba. Neboj sa, neprerobíš. Veď kto to kedy videl, aby nehnuteľnosť stratila na cene." Po čase Marek pochopil, že jeho sexuálna orientácia nie je s kostolným poriadkom. Prestúpil k mormónom a žil pod štvornásobnou papučou. Čerta Gustáva poslali na zaslúžený večný odpočinok. Že kam? No predsa do neba.
Čas sa veru zastaviť nedá. Hodiny áno. Tieto sa zastavili onehdy pri požiari a nikto ich nevie rozhýbať.
Toto je pravdepodobne z pozostalosti prvého majiteľa objektu. Priesvitná nočná košieľka. Vtedy bol ešte taký, no veď viete aký, mal takú tú chorobu. Bojím sa to aj vysloviť, čo keď je tá homosexualita infekčná?
Tu sa niekde v blízkom okolí musí určite nachádzať výdatný zdroj pozitívnej energie. Jadrovej.
Tam je toľko schodov, že až. Bacha, najvhodnejšia je športová obuv. Len prosím Vás slovútne, nech to nie sú tretry, alebo kopačky. Plutvy tiež necháme doma. Oplatilo sa v úvode investovať do posilnenia organizmu bryndzovými haluškami a do doplnenia hladiny cukru imperialistickými nápojmi vyrábanými v licencií.
Nechajte deťúrence čarbať doma po stenách. Kde sa majú naučiť poriadne graffitovať?
Keď sa lepšie prizriete, tak tam kúsoček od stredu, povedzme že na prvom poschodí, tak presne tam neuvidíte žiadne okno. K tomuto zlikvidovanému vetráku sa tiež viaže jedna legenda. Samozrejme s pikantným erotickým podtónom. Dcéra jedného z mnohých majiteľov hradu... kto sa chce dozvedieť viac, nech si to tam ide vypočuť od sprievodcu. Rád Vám to dopovie, berie zato prachy.
Konzervy poznali pravdepodobne už aj v hlbokom stredoveku. Takto komplikovane vyzerali ich otvárače. Kto si pamätá na legendárny džús Karola, vie o čom hovorím.
Občas sa stretávame s rozličnými nepravdivými dohadmi, že pospolitý ľud bol nadmieru zbedačovaný. Ono to bolo tak. Každý nevoľník mal svojho feudála. Tento ho nezdieral. On sa staral o svojho poddaného, alias voliča. Prípadná fyzická únava, spôsobujúca jednak absenciu na akciách ZET a sobotách pracovnej cti na pánskom, ako aj zabraňujúca včasnému odvádzaniu cirkevného desiatku, nebola žiaduca. Takto sa z krízy nevyhrabeš, milá voličská základňa. Veľmož preto nonšalantne a úplne bezodplatne poskytol možnosť pretiahnutia si kĺbov v miestnom fitnescentre.
Komu niet rady, tomu niet ani pomoci. Pozor, tie kamienky pod kolesami vyzerajú veľmi provizórne.
Aby ste ale nepovedali, že končíme pesimisticky. Naopak, my sme optimisticky naladení. Veď zhora je taký nádherný pohľad.
Naša osádka však pokračuje ďalej v poznávaní rodnej hrudy. Alebo hrude? Dnes je nám načim ešte stihnúť návštevu rázovitej obce Vlkolínec. Ale o ňom niekedy v minulosti. Klik tam na konci, ak ste tam ešte s nami neboli a chcete si pocestovať v čase. Mr. Spock, energiu!
