Práve teraz, keď píšem túto stať, vyskytujem sa na území Bádenska, 2,5 hodiny jazdy bicyklom od mesta Karlsruhe. Radšej 3,5 hod., treba aj pauzu na pivečko. Včera som trošku rešeršoval. Reku, takto si ja rečiem v duchu, je načim poskytnúť čitateľskej obci, z času na čas, aj nejakú drobnú informáciu serióznejšieho rangu. V roku 1785 sa v už spomenutej osade narodil chlapček. Mama šľachtičná, otec rovnakého pôvodu, povolaním najvyšší bádenský sudca. Aby to vreštiaci lezúň nemal v živote také ľahké, tak ho pomenovali. Karl Friedrich Christian Ludwig Freiherr (slobodný pán) Drais von Sauerbronn. Na papieri, po vyštudovaní univerzity v Heidelbergu bol lesníkom, ale v skutočnosti bol vynálezca. Bol to práve on, čo dňa 12.6.1817 , áno bolo to vo štvrtok, predstavil okolitému svetu svoj vynález - Laufmaschine (behací stroj), predchodcu to, nám už dobre známeho, bicykla. Dosiahol pozoruhodnú rýchlosť presunu 15 km/hod. Týmto revolučným činom odstavil na vedľajšiu koľaj kone, ktoré ale na (ne)šťastie našli uplatnenie v kulinárskej oblasti. Ak ste to nevedeli, v Európe sa vtedy vyskytol hladomor spôsobený výbuchom sopky Tambora v roku 0815 na Bali. 50 000
mŕtvych Indonézanov, 300 kubických kilometrov sopečného prachu v ovzduší. Na budúci rok v Európe v lete snežilo, úroda logicky žiadna. Nasledoval hlad spôsobený klimatickou katastrofou. A keď niet čo do huby, tak aj kôň je dobrý a nikomu vôbec nezáleží na tom, aký je krásny a ušľachtilý. Čo viac si mohol náš vynálezca priať! Jeho výmyslu s dvomi kolesami začali hovoriť draisina . Okrem toho má ešte na rováši vynález predchodcu písacieho stroja, ako aj sporáku s predchodcom varnice. Tá bola asi určená pre neboráky koníky. Dnes by sme to nazvali opatrenie pre podporu predaja. Nuž, ale viete ako to chodí v živote. Najprv hojno, potom...
Niekoľko nezodpovedných užívateľov vtedajších celodrevených a neodpružených SUV, začalo z dôvodu vyššieho komfortu jazdiť po chodníkoch. Tieto mali menej drsné dlažby ako cestné komunikácie. Pri kolíziách si to samozrejme viac odnášali chodci. Draisiny sa dostali na čiernu listinu, ich sláva začala pohasínať. Osud samotného génia sa po rôznych peripetiách uzavrel v roku 1851. Kde inde, ako v rodnom Karlsruhe.
Čerpané zo zdroja: http://www.karldrais.de/kd-de-home-introduction.html
Mestská aglomerácia Karlsruhe je zatiaľ pre mňa veľkou neznámou. Keď sa výrazne oteplí, budem ho musieť preskúmať. Viem o ňom iba to, že tam pôsobí (/il?) túlavý cyklista - tohto času blogersky disident a celkom blízko má svoje stanovištia Technické a automobilové múzeum v Sinsheime a Speyeri. Veď odtiaľ aj pochádzajú tieto moje fotky.
Mne by sa najviac pozdával model na nasledujúcej fotke. Samozrejme s rezervovaným miestom v zadnom rade. Do ruky bičík a ideme!
Môj ďalší blogérsky kamarát a vzor (aj Miro je vzor) - jednoducho dôchodca zháňal pred istou dobou bicykel. Nechcel nový, ani žiadnu extravaganciu v podobe horského tátoša. Muselo to byť jedine niečo na spôsob rokmi overenej klasiky. Favorit je favorit. On už velocipéd po búračke opäť vlastní, ale keby niečo, Janko viem o jednom vhodnom muzeálnom kuse.
Keď sme už pri tom Jankovi, spája ma s ním, mimo obľuby šliapania do pedálov a túlania sa po zákutiach rodného Slovenska, (možno) aj jedna príhoda, na ktorú nie som práve dvakrát hrdý. Bolo to takto:
Spoveď(otvorený list Jankovi Urdovi)
Pred niekoľkými rokmi, neviem či som tu vtedy už písal do blogu, išli sme autom domov z Martina do Prievidze. Aby ste mi rozumeli, za volantom strávim veľa času a ročne najazdím skoro 40 tisíc kilometrov a sem tam sa pritrafí nejaký skrat v mysli a ja vyvediem hlúposť. To je ale riadne primitívna výhovorka, že? Kým tu tliacham, tak už sme minuli Ležiachov a obidve odbočky do Kláštora pod Znievom. Pred nami je pekný a rovný úsek cesty. Aj by som mazal o 106, keby mi nezavadzal ten autobus čo sa tu tentočkuje predo mnou. No nič, oproti nič nejde, hodím tam blinker, nech je to rýchlo za nami. Keď som bol už v protismernom prúde (medzi odbočkami do Osady a Turčianskeho Ďura), tak vedľa tej prekliatej diaľkovej linky, presne v polovici celého predbiehajúceho manévru, sčista-jasna si sa tam objavil Ty Janko. Vôbec som Ťa pred celou akciou nevidel. Absolútne si mi splynul s pozadím. Jediné čo ma v tej chvíli napadlo, bolo poriadne dupnúť na plyn a „myšičkou" sa Ti vyhnúť pred neustále zrýchľujúci sa prostriedok hromadnej dopravy. Lebo keby som bol brzdil, stretneme sa Ty, autobus a ja na jednej úrovni a to by nebolo vôbec dobré. Myslím si, že si to bol Ty Janko, lebo neviem o tom, že by iný bradatý dôchodca v Turčianskej kotline vlastnil Favorit . Dnes, v priebehu písania prvého odseku článku, sa mi pred očami vybavilo, ako si sa mi hrozil jednou rukou, zdá sa mi že pravou. V spätnom zrkadle som videl, že si to ustál bez ujmy, tak som s hanbou prášil kade ľahšie. Janko, dodatočne sa Ti ospravedlňujem. Ak si to nebol Ty, tak máš v Turci dvojníka, ale ja viem, že si to bol Ty.
PS: Takže až sa tento rok konečne stretneme na Vyšehrade (presnejšie v krčme v Jasenove), tak Ti vôbec nebudem zazlievať Tvoju rýchlu nohu, čo pristane na mojom zadku. Útrata ide samozrejme na môj účet.
S pozdravom
Ten debil oproti v bielom Opli
Členovia Policajného športového klubu v Sinsheime si zostrojili toto ekologické približovadlo. Podľa počtu miesteniek na sedenie, pohodlne sa naň vprace kompletná futbalová jedenástka Spišiakovcov.
Na tomto vyobrazení sa nachádza exponát z obdobia I. svetovej vojny. Mrknime sa mu na dezén.
Počas prvej svetovej vojny nebol dostupný žiaden kaučuk. Lenže ľudia boli tvrdohlaví a chceli sa voziť na bicykloch. Preto vymysleli alternatívu pre opláštenie, aby zostali mobilný. Lebo keď je každú chvíľu nejaká mobilizácia, národ musí byť mobilný. Pružinový plášť sa továrensky produkoval počas vojny a údajne tento biznis frčal veľmi dobre. Treba však podotknúť, že tento princíp funguje bez problémov na nespevnenom povrchu. Ideálna je lesná, či poľná cesta. Na asfalte, alebo dlažobných kockách, tak to je iná káva.
Tak to by bolo z mojej strany na dnes všetko.
