Studne mám rád. Ako hovorím, hlboká bola statočne. A to bol problém. Vždy, keď som sa okolo nej akože náhodou obšmietal, tak ženské osadenstvo nášho klanu, reprezentované babkou, mamou, tetou a iné, zjastrilo a hnalo ma ta het od vodného zdroja. Teraz som už veľký a tak si môžem chodiť k studniam kedy chcem. Aj minule som jednu objavil v prechodnom bydlisku.
Pálenková studňa
Každý špás niečo stojí a nič nie je zadarmo. Ale tak to má byť, že keď si chceš niečo vziať, treba aj niečo dať.
Pokúsim sa o voľný preklad.
Posilni sa tu
s jedným štamperlíkom,
to ťa spraví
ako pocestného
opäť šťastným.
Vhoď prosím 80 centov
do kasičky,
nech sa poteší
aj správca studničky.
Tunajší priaznivci turistiky spojili svoje sily s miestnymi priaznivcami ohnivej vody. Výsledok sú dve turistické trasy, jedna meria 7 a druhá 12 kilometrov, lemované viac ako desiatkou občerstvovacích staníc - studníc.
Ja osobne mám k turistike vypestovaný kladný vzťah. Už počas obdobia temna, som v našej základnej organizácií Socialistického zväzu mládeže dobrovoľne nasilu vykonával funkciu športového referenta. Aj pol roka v kuse som bol nástenkár. Ale to bolo za trest.
Pitný režim. Kto o niečom takom kedysi chyroval? Nikto a prežili sme to. Keď sme išli na túru, v chlebníku bol maximálne čajík v plastovej fľaške od octu. Poďme ho ale smäd uhasiť!
Och! Koľký to šok! Nápis hlása: Žiadna pitná voda. Banda jedna imperialistická! Ešte že je tu aspoň po ruke chladený trúnok. Je z čoho vyberať.
V turistike a aj pri koštovke platí zásada, že všetko s mierou. Preto majú poldecáky takú malú vodorovnú čiaročku - mierku. Naša výprava tu nie je pre potešenie, ale vpred ju ženie túžba po poznaní neznámeho a prekonávanie vlastných hraníc. Sme nachystaní priniesť obete na oltár vedy. Ako vidno, degustátori majú plné ruky práce.
Odpočívadlo pre (spoločensky) unaveného turistu, alebo trestná lavica pre abstinenta je naporúdzi.
Studní je tu dostatok. Táto je vzdialená od tej „našej" cez cestu 20 metrov. Z turistického hľadiska je nezaujímavá, lebo nič tekuté sa tu nedá skúmať. Situáciu zachraňuje skutočnosť, že voda do nej vyteká z domu a ten dom slúži ako krčma.
Sme, dá sa tak povedať, zachránení. Od pálenkovej studničky to máme domov dobrých 50 metrov. Plus peši po schodoch na tretie poschodie. Prihodiť sa cestou môže hocičo a niečo na tom pitnom režime asi bude. Sme pripravení na kompromis a odvrátenie dehydratácie, ktorá nám už už hrozila. Zaiste.
Pred pár rokmi som na jednej svojej turistickej, presnejšie cykloturistickej, výprave pri spoznávaní blízkeho okolia objavil túto roľu. Nevedel som, čo sú to vlastne zač, tie nepodarené slnečničky. Veď také by ani ten jednouchý nenamaľoval! Dnes už vďaka studnici poznania viem, nielen že ako sa to volá - topinambur, ale aj čo sa dá z toho ukuchtiť.
Svokor to pestuje, samozrejme v malom, v prievidzských podmienkach na kuchynské využitie. Do šalátov a tak. Reku, kúpim mu jednu vzorku, nech nájde zmysel pestovateľského života. Poviem vám...niečo strašné. Ako toto vôbec môžu piť. Vrelo odporúčam ako prostriedok pre vypudenie neohlásených a s odchodom otáľajúcich návštev.
