Priatelia, kto ste tam neboli, tak tam utekajte, pokiaľ Vám to celé nevyhorí. Pred nedávnom tam totiž blčali plamene. Táto osada, ak ju tak môžeme nazvať, je totiž aj Vaša. Vy ste ju totiž zdedili. Ako hrdí Európania by ste nemali dlho váhať. Choďte si omrknúť svoje majetky, keď už to zaradili medzi svetové kultúrne dedičstvo.
Dedinka leží pri Ružomberku, v doline smerom na Banskú Bystricu. Keď bude pri ceste taká tabuľa, tak odbočte. Medzi nami, prehliadka, vzhľadom na malosť intravilánu obce, Vám nezaberie veľa času. Samotné očumovanie domčekov nie je celodenný program. Doporučujem spojiť s turistikou. Dá sa ísť na ten kopčisko nad osadou. Istotne bude odtiaľ vidieť parádne ďaleko.
Informácia pre fanatikov a Janka Urdu. Dá sa tam dostať aj na bicykli. Ja som slaboch a preto som použil osobný dopravný prostriedok vybavený klimatizáciou.
Ak budete mať šťastie, tak stretnete možno aj prezidenta. Má tam svoju fujarovú šou. Je to taký drevenák vystružlikaný.
Samotné zoskupenie domčekov, je ich asi päť a pol, tvorí až dve eveňju - severnú a východnú. Skoro všetky sú drevenie. Enem jeden zbohatlícky dom (poriadna päsť na oko), asi ho postavil bývalý predseda emenvé, samozrejme kostol a ešte pár budov sú murované. Zbytok je hlineno drevený.
Stredom Vlkolínca tečie divoká riava. Pracovité ruky jednoduchého občana a pravdepodobne aj voliča ju však skrotili. Vodné dielo „Vlkolínec I" je ukončené a nachystané na privatizáciu pre nejaký energetický gigant.
Dominantou je drevená zrubová zvonica. Je pekná a preto ju nezhovädím žiadnym nemiestnym komentárom.
V informačnom centre si môžete kúpiť rozličné čačky mačky, ako aj praktické veci. Napríklad píšťalky, kresby, šálky a iné. Hneď vedľa je ukážka dobového interiéru slovenskej kuchyne, spálne, pracovne a obývačky.
Vlkolínčania sa zapísali aj do dejín športu. Dôkazom tohto tvrdenia je nasledujúca fotka. Zobrazuje miestneho odbojára pri nácviku karate.
Súčasťou expozície je aj stála výstava hasičskej techniky. Nemôžete ju tam prehliadnuť a nenavštíviť.
Aj keď je to malá osada, hydinu tu majú teda poriadnu.
Tento domček zateplený drevenými polienkami mi pripomenul moje detstvo. Aj môj starký to tak mal. Keď som to ukladal, tak to muselo všetko štimovať a zapadať do seba. To nemôžete klásť tak halabala. Veď by sa to zosypalo.
Rezbári sú šikovní ľudia. Podobných skulptúr je tu viac.
Svoju vandrovku tu ukončilo, aj nám z rozprávok známe, vajce. Škrupina pukla a ono tu ostalo a usmieva sa na nemeckých turistov.
Navrhujem premenovať Veľkonočné ostrovy na Vlkolínecké ostrovy. Že prečo? Preto!
Hypotekárna kríza bola vo Vlkolínci zjavná už začiatkom septembra. Niektorí čakáme na pokles cien, niektorí opačne na ich nárast. Toto stavenie by mohli prenajať, ako expozitúru, Ňujorskej burze. Len netreba dlho otáľať, lebo ceny začnú stúpať.
Leto v roku 2008 bolo suché. Už som o tom informoval v poslednom článku. Suché leto, to je pre hubára normálne pohroma. Napriek nepriazni počasia sa mi však podaril kolosálny nález. Dubák nevídaných rozmerov.
Nafotil som tam toho požehnane. Ale just to tu neuverejním! Choďte sa tam pozrieť, je to tam pekné. Aj krčmu tam majú. Kto chce vedieť viac, tak tu: http://www.vlkolinec.sk/
Na záver trochu umenia z pôvodnej tvorby. Som si dovolil, aj pre Vás.
