Narodil som sa na dedine. Aby sme neurazili Bojnice, povedzme že v mestečku. Vyrastal som v meste Prievidza. Tak to som si myslel, že je to mesto. Až do chvíle, keď som nešiel študovať do Prešova a Košíc. To už boli teda mestá. Zase iba do chvíle, kým som nespoznal Bratislavu. To sa už rátalo ako mestisko. Potom prišla doba, keď som si plnil svoju občiansku povinnosť a bránil som republiku pred imperialistickou hrozbou zo západu. V Brne. Nejako sa nám tá Bratislava zrazu scvrkla.
Teraz som v takej ozaj diere. Volá sa to Sasbachwalden a je to dedina. Strašne sa hanbím, zato, čo som vyviedol. Ja bývam na dedine! Ale mám tu iba prechodný pobyt. Táto uzavretá osada je však trošku výnimočná. Aj na nemecké pomery. Spresnenie: aj na západonemecké pomery. Leží totiž celkom pri francúzskych hraniciach.
Takto Vás pekne privítajú, keď sem dorazíte.
Medzinárodná obec. Nikde tu nemajú v obchode našu vlajku. Presne ako na Slovensku.
Žiadna mrkva, petržlen, kikiríkajúce kohúty, zemiakové lány, hnojiská, domáci hyd, či prasatá. Sú to chudáci. Oni ani nevedia, ako má vyzerať poriadna dedina.
Zato pivovar tu mali pomerne skoro. Ale už je zavretý a nám - alkoholikom ostáva iba takáto nostalgická spomienka. Červený dom. Kam sa až tí „komančovia“ nedostali?
Teraz je jasné čím sa tu živia. Dorábajú vínko. Kvalitné. O ňom bude separé článok.
Dedina je to vo svojom jadre monarchistická. Máme tu totiž úradujúcu Bádensku vínnu kráľovnú (vpravo) a princeznú (vľavo od tej vpravo). Nato že sú Nemky, tak vyzerajú celkom šik.
Typická dedinská krčma. Vlastne reštika, aby som nezavádzal. Je ich tu viac. Takže neplatí, že Slováci sú národ korheľov. Viac krčiem je tu. Okrem toho som tu v žiadnej ešte Slováka nestretol. O mne si myslia že som Čech, alebo Slovinec, takže sme mimo obliga.
Pravdepodobne je tu dosť veľká promiskuita, lebo tu majú dokonca chodník pre slobodné mamičky. Hneď vedľa hradskej.
Niečo pre kolegov alergikov. Bacha, jar sa blíži.
Keďže je tá moja prechodná osada na úpätí Schwarzwaldu – Čiernej hory (to nie je tá, čo je na Balkáne), dovidíme, teda keď chceme, aj do susednej Francie. Ten špic v strede je katedrála v Štrasburgu.
Národ nemecký je úctivý a slušne vychovaný. Vždy pekne pozdravia. Aj na privítanie, aj na rozlúčku. Pozrite si to sami na stránke: www.sasbachwalden.de
