Vlastne to bolo tak, že oni si vybrali mňa. Človek som ja rozhľadený, vzdelaný, inteligentný a ako ste už dokázali sami spozorovať, tak aj nesmierne skromný. Keby som bol žena, tak by o mne hovorili, že som do voza aj do koča. Ako taká esúvéčková blondínka. To bol fakt uletený deň. V rachote sme tak hučali, že som nemal počas dňa ani kedy doplniť energetickú hladinu. Porady sa na mňa valili jedna za druhou. Prvá ešte neskončila, už som musel utekať na druhú a cestou zrušiť tretiu. Do toho ešte rôzne analýzy, vyplňovačky výkazov, podpisovačky a pečiatkovačky hovädín. Domov som sa dostal niekedy neskoro poobede. Lepšie znie, keď napíšem že skoro večer. Ledva som sa stihol rozliať do gauča, zapnúť telenovelovú kisňu, vyložiť drevenáky na stolík...
Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕn!!!
„Koho to sem čerti nesú! V túto neskorú podvečernú hodinu!" - hromžím mierne zvýšeným hlasom, vhodne dramaticky intonačne podfarbeným. To akože preto, aby tomu tĺkovi za dverami došlo, že to nie je vôbec pekné, takto ma tu iritovať.
Teda, poviem Vám Vážení, sedíte na zadkoch, aby ste si o mne nemysleli, že ja som iba taká skade ruka skade noha. Toto však bolo naozaj veľa aj na takého rozhľadeného jedinca, za akého sa v kútiku duše považujem. Na chodbe stála kompletná cigánska skupina.
„My nie sme čerti, my sme etnická skupina, čo ti v bruchu od skorého rána vyhráva. Posiela nás dobrodinec, národovec a pedagóg v jednej osobe. Máš nás ochrániť pred jedným križiackym dilinom gadžom. A ešte niečo, sme hladní! A upre! Nech to fičí!" - riekol umelecký šéf a mierne, akoby len náznakom prižmúril oči. Začali muzicírovať tak intenzívne, že moje výhovorky som ani ja sám nepočul. No nie sú milí?
((duo))
„Čo ja, neboráčik väčšinový, si teraz s vami počnem? Už viem! Jediná záchrana sú štvorhubky!" - hútam. Jednohubka je málo. To by som mohol kľudne aj po hube vyfasovať. Jedna porcia na štyrikrát do huby. To je to pravé.
Čo by sa nám mohlo hodiť a čo by nám nemalo chýbať pre prípravu:
baklažán - vyzerá to ako vzducholoď, alebo napučaný pelendrek,
rajčiny - vyzerajú rovnako ako paradajky,
mozzarella - vrecúškový bochníček syra.
Bez bazalky sa do toho ani nepúšťame. Fakt by to nemalo význam. Ak máte sušenú, vysypte ju do smetí, napite sa vody, možno Vás hlad prejde. Mrazená sa dá akceptovať, ale živé je živé. Natrhané bazalkové lístky umyjeme a nachystáme niekde blízko, aby boli po ruke.
Všetko ostatné nakrájame na plátky. Takto:
Na rozpálenú panvicu nalejeme ľubovoľný olej. Ja som použil slnečnicový. Komu aký najviac šmakuje, taký nech si tam aj dá. Pre mňa, za mňa, tak aj olivový. Baklažán dáme na panvicu a upečieme ho v intervale od zlatista až do hnedista.
Ako báza nám výborne poslúžia zahraničné hrianky, ktoré prezývame toastami.
Vrstvíme v poradí odspodu: toast, baklažány, mozzarella, rajčiny a na vrchu, ako kráľ, tróni si bazalka. Ak ste dostatočne kreatívni, vrstvite si ako uznáte za vhodné.
Je to rýchle a dobré. Dokonca som našiel aj odpoveď na cigánsku otázku: Keď je brucho plné, aj cigáni sú ticho. Teda aspoň tí moji.
