Inšpiráciu na tento pokrm som dostal v lone prírody. Boli sme splavovať Hron. Kto by sa chcel dozvedieť niečo viac, nech si klikne tu, alebo vedľa vpravo pod „O mne:", na ten neustále sa meniaci obrázok. Hlavný bod programu, hneď za ním nasledoval samotný splav, bola konzumácia Medveďovho gulášu. To bol taký ten pravý, nefalšovaný, kráľovský kotlíkový guláš, pripravovaný na prírodnom ohni. Ja viem, že Vy ste tam všetci neboli a je mi Vás preto aj úprimne ľúto. Všetci nemôžeme splavovať rieky a vlastniť kotle s ohniskami. Ale nemajte boja, Vy moje panelákové ovečky bezradné, ja Vám nedám zahynúť od hladu.
Spektrum použitých surovín, ako aj postup zvolil môj otec, lebo to bol jeho nápad. Dobrovoľne som sa degradoval na výkonnú krájaciu a zároveň aj dokumentačnú námezdnú silu. „Kúp nejakú hovädzinu, uvaríme guláš!" - znela jasná logistická úloha dňa. Samozrejme som cestou zabudol aké a tak som si nechal poradiť od ženy za pultom v špecializovanej predajni. K otcovi som dovliekol kilo a pól pliecka. To by malo bohato stačiť.
Najprv sa vrhneme na cesnak. Zoberieme za hrsť malých štipľavcov, oderieme ich z kože a nakrájame na tenké plátky. Papriku - my máme dve polovičky, lebo sme skromní - pokrájame na kocky, ktoré sú menšie, ako sme pôvodne predpokladali. Jednu rajčinu pokrájame halabala. Mrkvu podľa inštrukcií šéfkuchára postrúhame na jemno. Teraz príde na rad cibuľa. Taká cibuľa, to je ako žena. Do duše jej nevidíte. Keď konečne spoznáte čo je zač, tak je už neskoro a Vám ostanú iba oči pre plač. Tá naša cibuľa je veľká a stará. Tiež by som bral radšej dve mladšie, ale čo sa dá robiť. Snažíme sa ju pokrájať na drobné kúsky, aj keď sa bráni zubami nechtami.
Papriky, mrkvu a to, čo bolo kedysi paradajka odložíme niekam bokom, nech to teraz zbytočne nezavadzia. Cesnak a cibuľku presunieme do panvice a začíname to piecť, restovať alebo smažiť, presne tak, ako to budú s nami robiť v pekle.
Skúsený kuchár si koreniny nachystá vopred: mleté čierne korenie, mletá sladká paprika, mletá štipľavá paprika, gulášové korenie, soľ sme odignorovali, maderánku dáme zatiaľ bokom. Majoránka bude totiž náš happy end.
Aby sme zmravnili poskakujúcu a prskajúcu cesnakovo-cibuľovú zmes na panvici, pridáme tam mäsko vopred pokrájané na kocky. Zasypeme koreninami a sporadicky, s ležérnym výrazom na tvári, to sem-tam premiešavame.
Po chvíli to presunieme do hrnca. Ako som už naznačil, kotlík, či kotlisko nepatrí medzi typických obyvateľov bytovkovej kuchynskej linky. Nevadí, my máme aj tak niečo lepšie! Niet nad papiňák, čiže kuchtu. Je rýchly, šetrí energiu a boja sa ho ženy a malé deti. Prisypeme pokrájané suroviny hore uvedené. Na zahustenie pridáme jeden, ako ináč, ako na drobno pokrájaný zemiak. Podlievame červeným vínkom, alebo len vodičkou, či kombináciou jedna k jednej až kým to celé nie je pod hladinou. Majoránku ešte nie!
Uzavrieme poklop ako do ponorky a dusíme poctivých štyridsaťpäť minút slovenských. Keď to odstavíme zo zdroja tepla, eliminujeme tlak v nádobe a ak šťastlivo prežijeme fázu demontáže pokrievky, tak majoránku včul už! Príloha je ľubovoľná. Pečivo, alebo zemiaky, alebo knedľa, alebo...
Celú túto akciu pekne zhodnotil môj otec: „ Ale je to dobrý guláš. Jedli sme síce už aj lepšie, ale tento je tiež dobrý. Taký diétny."
