Dnešná maškrtka je výzva ako hrom. Tak časovo náročný postup prípravy pokrmu sme tu už dávno nemali. Treba si rezervovať minimálne 8 hodín. Preto sa tento cukrovinkársky skvost oplatí robiť cez pracovnú dobu, aby sme podaromnici nemíňali drahocenný voľný čas, určený predovšetkým na regeneráciu síl, respektíve k návšteve pohostinského zariadenia nižšej cenovej skupiny. My také šťastie nemáme. Prenesme sa v čase do ostatnej nedele. Vtedy to celé začalo. Bolo to tak.
Patrím medzi živočíchy, ktoré keď nemajú ráno kávu s cigaretou, tak ani nevyliezajú zbytočne na svetlo božie. Keď už tak pobehujeme v negližé po kuchyni, urobíme si základný prvok našej sladkosti. Uvaríme poriadneho smrťáka. Bez cukrovej repy a dobrého pol litra. Alebo aj viac, lebo to je lepšie ako menej.
Teraz nasleduje prestávka, lebo musíme počkať kým nám čierne kafíčko vychladne. Silnejšie osobnosti sa môžu venovať osobnej hygiene, domácim prácam a podobným nezmyslom. My, slabošské to persóny, zalezieme pre istotu naspäť do pelechu.
No, tak čo všetko tu máme k dispozícií:
2 x 250 g mascarpone
100 g cukru
4 ks vajec
Veľa piškótiek, na jednej strane ocukrované
Do pravej ruky uchopíme prvé vajíčko. Opatrne ho rozbijeme. Ja to robím tak, že ním švacnem o nejakú hranu. Oddelíme nacvičenými grifmi oranžovítko od priesvitnovítka. Postupnosť krokov je rovnaká pre druhé, štvrté a aj tretie vajce. K oranžovítkam pridáme sachar a
poriadne vymiešame aby to bolo pekné, penivé a dvojnásobne objemovité.
Pridáme mascarpone a miešame presne do momentu, keď si povieme že už by hádam aj stačilo. Takto to vypadá.
Teraz si konečne všimneme aj bielka. To je to žlté v strede fotky.
Vytrepeme z nich dušu a penu.
Zmiešame to citlivo do maltovej konzistencie.
Ideme topiť. Kávu si prelejeme do nejakého vhodného ploskáča.Piškótu zovrieme medzi ukazovák a palec. Ponoríme do kávy. Po 1 sekunde vyberieme. To je taká tvrdá norma, že piškótu radšej ani nepustíme z ruky.
Vložíme ju do pripravenej vhodnej nádoby.
Je fakt dobré, keď je tá nádoba pripravená. Nechceme pôsobiť predsa komickým dojmom, pobehujúc bezradne po kuchyni s piškótou v ruke. Vystelieme si dno kamoškami piškótami.
Mascarponovou zmesou prikryjeme piškótové dno tak, že nevidíme ani jednu keksíkovinu. Piškóty majú nad hlavou 1 centimeter krému. Znovu potápame a následne vystelieme druhú vrstvu.
Napokon ešte krémik a šmitec.
Tortu (rozhodol som sa pre tento hrdý názov) uložíme do chladničky. Mali by sme ju niečím prekryť, lebo asi nie je žiaduce, aby mascarpone chytilo segedínsko gulášovú arómu. Teraz máme dostatočný časový interval, aby sme porozmýšľali, koho a či vôbec budeme voliť. Ja idem bicyklovať k Rýnu, stretneme sa za 6 hodín. Toľko musí byť výtvor minimálne v chlade.
Vrch posypeme kakaom, naporcujeme a nakoniec tiramisu zdlabneme. Prečo sa to ale tak volá, tak to sa ma nepýtajte.
Vychutnávame, popíjame chladený alkoholický nápoj a počúvame muzičku.
((snadnejezit))
