
Tradície našich predkov by sa mali ctiť a udržiavať pri živote. A teda keď hovorím o jedle, tak to platí dvojnásobne. Isté je, že ľudia oproti minulosti viac kecajú, ako makajú. Výdaj energie pri mlátení do klávesnice je neporovnateľne nižší ako pri drôtovaní deravých hrncov, kosení, či okopávaní okopaniny.

Minule, pár zím odvtedy už ubehlo a furt nič, nám veštica oznámila, že náš osud je dopredu nalinkovaný. Dobre. Beriem. Neviem, kto ma poslal do Prachatíc na výlet, ale uznávam, že urobil dobre. Práve tam prebiehali v plnom prúde mestské slávnosti. Súčasťou boli aj trhy s ukážkami ľudových remesiel a zvykov.

Tento rok sa u našich západných susedov nesie v kontexte osláv ich najslávnejšieho rodáka. Volal sa Karel a nie je to Gott. Volal sa Karel Štvrtý. Pred 700 rokmi sa narodil, ci pana beka. Od pani, v kroji na fotke v strede, sme dostali okrem chuťovky, ktorú nám natiera na chlebík, aj informáciu, že recept pochádza zo stredoveku, presnejšie z doby Karla IV.

Bravčová masť. Základný pilier, nositeľ chuti a zároveň integračný prvok celého receptu. Kto si myslí, že budeme pražiť, zle si myslí. Masť vyberieme z chladničky. Ani na ňu nemrkneme. Ignorujeme ju tak dlho, že z toho celá zmäkne.

Cibuľa. Ľudová múdrosť hovorí za všetko: „Človek skôr navarí bez ohňa, ako bez cibule.“ Priatelia, toto je aj náš prípad.

Cibuľu pretransformujeme na cibuľku pomocou nožíka a šikovných rúk. Vhodné by boli rovnaké kúsky. Ale ak sa to nepodarí, nič hrozné sa nedeje.

Jablko. Špásonosný element. Dodá iskru, humor, osvieženie a hlavne moment prekvapenia.

Najprv ho prepolíme a zbavíme sa jadrovníka. Kvôli tomu nemusíme jachať do neďalekého Temelína. Postačí, ak vyrežeme ten stred.

Polovičky pokrájame v pozdĺžnom smere. Rezy vedieme pevnou rukou vo vzdialenosti 2 až 4 milimetre.

Pozdĺžne pokrájané polovičky preklopíme na bok. Použijeme CtrlC a CtrlV: Polovičky pokrájame v pozdĺžnom smere. Rezy vedieme pevnou rukou vo vzdialenosti 2 až 4 milimetre.

Život je zmena a preto teraz budeme rezať v priečnom smere. Ajhľa, dostali sme kocôčky. Oslavy čiastočného úspechu a faktu, že máme ešte všetky prsty celé, musia počkať. Ešte sme nevyhrali! Okrem toho sme profíci, čo varia dve jedlá naraz. Je čas skontrolovať druhý pokrm.

Pst...nevyrušme hríby pri sušení, vráťme sa teda k odštartovanému procesu.

Vyberieme si vhodnú misku. Ak teda môžem do toho kibicovať, tak radšej rovno misu.

Presypeme do nej naše kubistické výtvory. Nielen Picasso je umelec, aj my sme! V telke dávali, že varenie dnes už nie je iba varenie, ale je to kulinárske umenie.

Čerstvo pomleté čierne korenie a soľ. So soľou opatrne. Menej je niekedy viac, lebo v prípade potreby sa dosoliť dá. Odsoliť nie. Koreniny si tam môžete nasypať aké a koľko chce. Udeľujem vám voľnú ruku podľa vlastnej minty.

Zmes s láskou a nehou pomiešame.

Masť už prestáva klásť známky odporu, už vytuhla, potvorka jedna. Šup s ňou do misy. Miešame zodpovedne. Zelenina a ovocie musia byť rovnomerne rozptýlené v masťovom mikrokozme.

Teraz niekde splašíme uzatvárateľnú nádobu, po slovensky téglik s oným. Nátierku tam celú presunieme. Uložíme ju na horšie časy na chladné a tmavé miesto. Ideálne do chladničky. Teraz nám neostáva nič iné, iba čakať na dve veci. Aby masť stuhla a na ten prekliaty, a v tomto špecifickom prípade aj podozrivo pomaly prichádzajúci pocit hladu.

Konečne koštovka. Dočasne neplatí zásada, že po 18:00 by sa nemalo jesť. No veď kto chce, nech trpí.

Ja, osoba zodpovedná tu miestoprísažne vyhlasujem, že môj verdikt je áno.

Pôjdem asi na dupľu, ako v školskej jedálni.

Na záver mi dovoľte, aby som pripil Karlovi IV na jeho večnú slávu. Štýlovo. Ako inak, s českým pivom. Na zdravie a dobrú chuť.