No tak čo tu máme. Paprika 2x - niekto ju volá kápia, rajčinky vidíme dve, ale ja som tam dodatočne švihol ešte jednu, jarnú cibuľku (v lidli v Nemecku majú jar stále, lebo sa tam vyskytuje po celý rok), potom vidíme jednu nejarnú cibuľu, lebo jarnej bolo po biede, vzadu je päť vajec, viem že je vidno iba štyri, ale jedno je také čudné a schovalo sa za žltú papriku, celkom vľavo leží taká jedna klobása, čo sa volá Fleischwurst a na záver si dovolím spomenúť soľ a celé čierne korenie, ktoré keď ho použijeme, tak už nebude vonkoncom celé, ale čerstvo pomleté.
Robí sa to takto. Na panvicu vylejeme trošku oleja. Netreba to preháňať, lebo panvica je teflónová. Ale musíme si švihnúť, lebo pokiaľ sa olej zohreje, treba bleskovo pokrájať cibuľku. Teraz tam (áno do panvice) vysypeme cibuľu. Sem tam na ňu mrkneme očkom a podľa úvahy premiešame. Nie, teraz nieje čas na prestávku a cigaretku, lebo krájame paradajky. Ak ich máme roztentočkované, šup s nimi do panvice, lebo spenená cibuľa sa už nevie dočkať.
Dusíme. A to tak, že nie partnera za krk, ale tefloňáka prikryjeme pokrievkou. Inak pokrievka, to je jedno perfektné a zaiste aj spisovné slovo.
Nespíme na vavrínoch, lebo ešte nemáme vyhrané. Friško pokrájame papriky na gustiózne pásiky.
Pridáme papriky, veď vy už viete kam. Nastáva fakt tá najvhodnejšia chvíľa na osudové rozhodnutie. Soliť, alebo nesoliť? To nech si rozhodne každý sám. Ja som solil. Pomlel som tam čierne korenie. Čerstvo pomleté čierne korenie nepridá štipľavosť, či ako sa tomu nadáva, ale nám dodá výsostne arómu. Opakovane dusíme.
Teraz príde na rad mäsový výrobok. Dnes je to taký čínsky recept, všetko sa tu iba krája. Tak ho pokrájame tiež a na druhej panvici si ho trošku opečieme. Zase ten repkový olej. Je zdravý, povedal mi to lekár.
Skontrolujeme skúseným okom starého harcovníka naše dusivo. Tak za toto by sa nehanbil ani jeden impresionista. Raz si to určite namaľujem.
Keď sa nám pozdáva, zvýšime objem pridaním opečenej klobásy párkovitého zjavu do tej panvice. Vidíte, to som Vám mal povedať na začiatku, že panvica musí byť dostatočne veľká. Som to ja ale motovidlo.
Minútku, ani nie dve, to necháme na pokoji a celé to symbolicky zo dva razy premiešame. My ale nemáme čas si šunky na diváne váľať. Tu sa prosím pekne maká na plné pecky! Zbavíme vajíčka škrupín a trošku ich premiešame. Môžeme, ale nemusíme.
Takto nachystaný vajcový polotovar vylejeme do panvice. Viem že sa s tou panvicou stále opakujem a štylisticky je to celé také prízemné.
Miešame obsah, všakovako ho obraciame, podberáme, no jednoducho to miešame presne do momentu, keď to je hotové. A ten práve nastal, lebo to úchvatne rozvoniava.
Silnejšie osobnosti si k leču dokážu uvariť zemiaky. Ja, so svojou slabou nepevnou vôľou, si vyberám ako prílohu bagetový variant. Zapíjať sa to dá pokojne pivom. Kto chce, tak aj vínom. Len by ste potom nemali asi šoférovať auto. Čaute! Leču zdar!
