Ako vidíte...vlastne, nič poriadne už od hladu nevidíte, počkajte zaostrím trochu.
Tak znovu. Ako vidíte, čas pokročil a my musíme variť. To je náš dnešný údel. Pôvodne to mal byť vcelku jednoduchý recept na maďarský guláš. Lenže to by som nesmel byť ja, aby som ho nechal len tak. Dotvoril som ho. Prímesami, svojim rodiskom a skladbou stolovníkov získal globálny charakter.
Tam vzadu, v tej škatuľke je zahusťovadlo. Ako nakoniec uvidíte, nebudeme to potrebovať, tak akože tam nie je. Ale teraz to ešte nevieme. No a ďalej červená mletá paprika sladká, ako aj štipľavá, ošúpané paradajky v konzerve a cesnak musí byť.
Fantastická farba! To sa musí nechať vážení a milí. Rovné kilečko cibule dnes schosňujeme. Samozrejme ju pred tepelnou úpravou (och, aký formálny som dnes) pokrájame na kocky. Cesnak na plátky.
Bez čerstvej papriky to celé dnes nedáva absolútne žiaden zmysel. Viete čo? Vybodneme sa na červenú, dáme tam radšej žltú, keď zelenú nemáme.
Mäso. Hovädzie. Toto bude, prosím pekne, jeden poctivý guláš. Žiadne tofu neprekročí prah našej kuchyne, sestry a bratia! Toľko kuchárske evanjelium na nielen dnes.
Do toho najväčšieho hrnčiska čo tu máme, aj tak je krpatý, dáme masť. Keď nemáme masť, dáme olej. Zahrejeme ho na prevádzkovú teplotu a vysypeme do neho nakrájanú cibuľu s cesnakom.
Neflákame sa a miešame. Nemusíme o dušu, stačí tak, aby dobre bolo.
Cibuľka nám chytá priehľadnosť a získava postupne hnedastý nádych. Profesionál, alebo podkutý amatér by povedal že karamelizuje. Nachystáme si paradajky z konzervy. Paradajky sa mi dnes páčia viac ako rajčiny. Ani sám neviem že prečo.
Žblnk s nimi to topfu. Der Topf je hrniec predsa. Miešame a redukujeme objem kvapaliny. V skutočnosti iba miešame, občas, redukuje sa to celkom samé, nestaráme sa veľmi do redukovania. Nie, nechce sa mi to viac vysvetľovať, miešame!
V tomto štádiu prípravy pridáme sypké zložky, tzv. dochucovadlá. Ale najskôr malý mrk na vedľajšiu platničku. Chystám totiž súbežne aj kravičkovú polievku.
To som sa chcel iba pochváliť, aký som ja macher. Kde sme to prestali? Ahá, tak ideme sypať: mleté čierne korenie, oboje papriky a po novom, že mletú soľ.
Neznášam soľ, čo sa musí mlieť. Tak na kerého andela som to kúpil! Ja to musím vidieť, koľko toho tam ide. „Mladý pánko, poďte že sem, vyveštím vám z čiary života."
Tak mäsko by sa malo pridať do hrnca a chcelo by ho urestovať. Ale...je ho dostatok a hrniec kapacitne nie je to, čo kedysi hrnce bývali. Improvizujem, restujem ho separé, aj to na dvakrát, a postupne pridávam do hrnca.
Aby som nezabudol, ešte všetci neviete, čo sa nám prihodilo. My sme sa sťahovali. Tak toto je teda naša kuchyňa.
Mäso sa dusí a treba ho podlievať. To sú také paradoxy. Máme tam kvapalinu, vadí nám že tam je, tak ju vypudzujeme odparovaním. Ako náhle tak konečne nie je, rýchle tam nalejeme novú. Nalievanie sa v tomto prípade volá podlievanie. Použili sme...vínečko rudé, si od té druhé...južné Francúzsko, krajina gurmánov.
Pomaly, celý ten špás trvá rádovo hodiny, sa blížime do finále. Nikde som nespomenul to zahusťovadlo a miestoprísažne prehlasujem, že som ho ani nepoužil. Nech sa na mieste prepadnem do pekla, ak áno!
Príloha. Tak tu máme bohatú škálu na výber. Napríklad halušky, alebo bageta. Lenže kto by sa s takým niečím tentočkoval, keď tu máme poctivú, slovenskú, rozmrazenú knedľu v zásobe.
Záverečné hodnotenie. Objektívne. Zo štyroch hodovníkov trom to chutilo bez výhrady. Štvrtý, čo to spráskal ako prvý zo všetkých, moju kreáciu ohodnotil slovami: „No staničný guláš to nie je."
