Politiku sem ťahať teda rozhodne nebudem. Aj keď...samozrejme že ovplyvňuje, aj keď nepriamo, naše chuťové poháriky. Napríklad, niekedy cez až tragický obsah našich pudilárov. A rodina napriek tomu jesť musí!
Kapusta obyčajná karfiolová (lat. Brassica oleracea var. botrytis) je presne to, čo si dnes nachystáme pre naše mlsné jazýčky a prázdne bruchá.
Priznám sa, netuším vôbec, či dnešný recept zaradiť medzi vegetariánske jedlo. A je mi to šumafuk, lebo my všežravci sme už raz takí. Priatelia, v tomto konkrétnom prípade ide predovšetkým o experiment. Vtedy je nám dovolené všetko. Ja som videl také influecerské video, dávali to na internetoch, že protagonista karfiol nevyprážal na panvici.
Priamo v praxi, áno tu v kuchyni, si overíme, ako to vlastne je. Staneme sa tak zvanými zenovými kuchármi. Nebude pre naše smerovanie dôležitý cieľ, ale cesta, akou sa k nemu domotkáme.
Na obrázku hore máme karfiol.
Na obrázku dole máme tiež karfiol.
Správne vám to došlo, je to ten istý. Iba sa už nachádza v procese. Vedecky vzaté, analyzovali sme ho na drobné. Na jednohubky. Nožíkom postupne odfikávame budúce samostatné porcie, v závislosti od veľkosti našej huby.
Aby bolo jasné, tento tu recept je absolútne triviálna záležitosť. Preto článok berte iba ako tip na dobrú večeru.
Vyhrňme si rukávy a poďho do práce. Pripomínam, že karfiol sme si už naporcovali. Teraz nastala vhodná chvíľka pre trojobal.
V prvej miske máme hladkú múku.
V druhej miske rozšľahané vajíčko, čo je v našom prípade žalostne málo. Preto nebudeme škótiť a minimálne obetujeme 2 kusy a aj viac, keď je treba. Prisolíme a prikoreníme podľa toho, ako to máme v obľube.
V tretej miske strúhanka by mala byť a aj je! Samotné obaľovanie je činnosť, ktorú nemáme dvakrát v láske, ale žiaľ sa tomu nedá vyhnúť. To je niečo strašné. Všetko v kuchyni je zababrané a najlepší trojobal je na mojich prstoch. Nevzdávame to! Videl som tiež video, kde sa obaľovalo za výdatnej pomoci igelitových vrecúšok. To sú tie nespisovné sáčky vole. Raz sa odhodlám a sprobujem to.
Nachystáme si plech na pečenie. To znamená, niekde ho nájdeme a vystelieme ho papierom na pečenie. Trojobalené karfioliky nežne na neho kladieme. Rúru sme si už prirodzene mali dávno predhriať na pracovnú teplotu.
Zlatý klinec programu. Rozprašovač oleja. To je taká vychytávka, že je neuveriteľné, že ľudstvo bez tohto dokázalo prežiť a jednoducho nevymrelo. Aplikujeme naše repkové mazadlo, opakovaným stláčaním dávkovacieho mechanizmu, v podobe aerosolu na povrch obalenej zeleniny. Vypadá to nasledovne.
Že nevidno žiaden rozdiel? To snáď nie! Tak naposledy. Pred postrekom:
Pre našich neveriacich konšpirátorov, toto je po chemtrails:
Tento argument by istotne presvedčil aj splnomocnenca vlády.
Hotový, nazvime ho opekaný karfiol po nevyhnutnom čase strávenom v elektrickom sporáku.
Príloha je dnes varený zemiak a tatárska omáčka. Áno, nie je to majonéza. Je to definitívne tatarka.
Na záver už iba stručné zhodnotenie experimentu. Nuž...zjedli sme všetko. Ale, klasika je klasika. Nie je žiadna hanba priznať sa, že návrat k overenému postupu vyprážania určite nebude klasifikovaný ako krok späť.
