Tak sa to stalo. Aj ja som si konečne, tak povediac, že takmer na staré kolená, zadovážil teplovzdušnú fritézu. Podľahol som reklamám a všakovakým pohyblivým obrázkom na sociálnom médiu. Dobre mi tak! A veruže hej, požadujem to jednoznačne za pozitívum. Považujem to za zlomový prienik do konzervatívnej oblasti prípravy mojich pokrmov. Už viem, že slovo progresívnosť nie je iba nadávka.
Naschvál som pri kúpe zvolil veľkosť XXL. Lebo však aj tričká také nosím. A nielen tie. V tomto prípade sa jedná o 9 litrový úložný priestor. Prakticky také malé vedro, tam sa už toho veru poriadne zmestí. Poďme už ale spoločne tvoriť dejiny kuchárskeho umenia.
Dno vystelieme wrapom. Kto by ste nevedeli, je to v podstate taká orientálna lokša, ktorá sa chuťou ani náhodou nepribližuje k našej už spomenutej lokši. Hlavne, ak je jej chuť zvýraznená prítomnosťou pečenej husaciny a dusenej červenej kapusty. Ach...to je ale iný recept. Zostúpme my pekne z kulinárskeho Olympu do reality dneška a šup ho k sporáku. Vlastne k fritéze.
W-lokšu (tak som ju práve pokrstil, čítaj vélokšu) potriesnime kečupom. Vôbec sa za tento krok nemusíme hanbiť. Samozrejme že kto chce, použije špeciálnu pizzovú omáčku, alebo si takú dokonca sám nachystá. Na toto dnes my ale nemáme čas a ani nervy.
Šunka v podstate nikdy nič nepokazí. Tak prečo nie?
Vrstva plátkového syra...vidíte to aj vy? Zase mi to ten náhradný Word podčiarkol. Debil jeden. Furt sa mu niečo nepáči. Plátok mu nevadí, ale plátkový už nerozchodí.
Dodáme trochu chuti v prášku. Pizzové korenie na našu akože pizzu je dobrá voľba. Ale je to čisto na vás, čím si to posypete a či teda vôbec.
Doba sa definitívne zmenila. Tu na Jedlo | blog.sme.sk v tomto kalendárnom roku (2025) doteraz pribudlo v sekcií Jedlo 9 článkov. Z toho iba tri sú recepty. Samozrejme tento článok do toho ešte nerátame, lebo to by tá štatistika bola odrazu celkom iná. Taká skreslená. Neviem či je chyba v čitateľskej a či v „spisovateľskej“ obci. Ja tu za seba sľubujem, že sa v blízkej a aj ďalekej budúcnosti polepším.
Mali by sme byť približne v polovici prípravy pokrmu. Samozrejme je to môj subjektívny hrubý odhad skutočnosti. Na vrch položíme v poradí druhú vélokšu.
Na toto som v úplnom začiatku akosi pozabudol. Ešte mi neprišli z Temu papiere na pečenie, tak som musel kreatívne improvizovať. Vlastne nemusel, ale zjednoduší nám to manipuláciu a hlavne vyrieši, resp. oddiali to lopotné umývanie toho frasu...toho lavóra, či ako mu vlastne má hovoriť.
Farebne a aj chuťovo, nalejme si čistého vína, doteraz tento mierne fádny pokrm oživíme nakrájanými rajčiakmi. Verte, nemusíme sa ani trochu obávať o finálny výsledok.
Správni šampióni, a to sme prosím pekne my, použijú na ochutenie šampiňóny. Nakrájané na plátky a estetický rozmiestnené po celej ploche. Pridáme trošku pizzového korenia.
Čerešničkou na torte bude syr. Akýkoľvek. Ľubovoľný, podľa nášho vlastného výberu a mal by byť nastrúhaný. Nastavil som na mašine 180° Celzia a 9 minút.
https://youtube.com/shorts/aoP0ALw9Jso
Ako hovoril onehdy Zemák pri mariáši:“Vzdelaný Francúz nepočíta!“ a ja môžem k tomu teraz iba dodať: Voilà!
