Mám také tušenie, že podobný návod na použitie základných surovín som tu už uverejnil. Nevadí. Mne teda nie. Keď už som to nafotil, škoda by bolo nechať to ležať bokom a nevypustiť to do sveta. Väčšie idiotiny tu uverejňujú.
Začneme, ako inak, so zemiakmi. Rastú v zemi a majú šupu. Tej sa elegantne zbavíme pomocou škrabky. Keby nie, tak by to boli americké zemiaky. Potom ich nakrájame na kolieska, lepšie povedané, na plátky. Rozumieme si. Mali by byť rovnakej hrúbky. Milimeter hore dole.
Niekto to tak nerobí, ale ja nie som len tak niekto. Nakrájané bandurky vložíme do hrnca, zalejeme po vrch studenou vodou. Túto osolíme. Pridáme aj trochu celej rasce. Povaríme ich asi 10 minút. Celá táto finta nám pomôže v následnom procese.
Kura je pre tento recept ako stvorené. Musím ho použiť. Však som ho dal do názvu článku a pozorná gazdinka by to hneď prekukla, keby sa použila krkovička. Medzi nami, to nie je zlý nápad.
Vtáka si naporciujeme a zbavíme ho kože. Nie je to nevyhnutnosť. Kto chce, môže si vonkajší epitel ponechať. Je tu možnosť, že si kuracinu aj vykostíme. Zase je to všetko na dobrovoľnej báze. Niekto ju vykostí, a niekto, obdobne ako ja, tak ju nechá s kosťami.
Stručný zoznam surovín: olej, červená paprika a provensálske bylinky. Slaninu si zatiaľ nevšímajte. Nebojte sa, použijeme ju. Ale nie teraz, lebo my tu momentálne nachystáme marinádu.
Med pridáme tiež. Možno niekto aj sójovú omáčku, alebo aj čili. Ale my dnes nechceme smerovať do ázijskej kuchyne. Ide tu o to, že ideme vychutnávať pokrm, ktorý je jedinečný vďaka provensálskym bylinkám.
Inak, čo sa týka množstiev, dnes sa nebudeme hrať na žiadne gramy, mililitre a iné somarinky. Dávkujeme intuitívne. Začneme napríklad olejom. Nalejeme ho do misky, tak zo dva štamperlíky. Spojí nám sypkú zložku a pomôže nám pri jej priľnutí na mäse. Provensálske bylinky vysypeme komplet. Mletú červenú papriku tiež odhadneme. Čo ja viem? Tri kávové lyžičky by mohli aj stačiť. Aj med treba pridať. Možno posoliť by to chcelo. Alebo aj nie. Zemiaky sa varili (chvíľu) v slanej vode, kyslá kapusta je tiež slaná...tak teraz neviem. Ja nesolím. Všetko premiešame.
Kuracie kusy takto pekne marinujeme. To znamená, že ich po celom povrchu zababreme a necháme na pokoji. To je dôležité. Počas tohto procesu môžeme piť kávu, fajčiť, alebo aj ďalej pokračovať v príprave jedla.
Nachystáme si kyslú kapustu. Pre niekoho je známa pod pojmom kvasená. Ale to je to isté. Buď si ju kúpite, alebo máte vlastnú. My máme domácu. Je to fajn, akurát to vyberanie zo suda je otravné. To musíte potom drevá umyť, kamene umyť. Lebo týmto ju mám zaťaženú v sude. Aby bola pekne pod hladinou. Inak zoxiduje. Potom je časom nem dobrá. Pokračujeme v marinovaní.
Slanina je skvost. O tomto sa s vami nebudem vôbec baviť. Berte to ako fakt a na slaninu nesiahajte mi.
Použijeme variantu mierne prerastanú mäsom a samozrejme zaúdenú. Kedysi, keď som mal na to vytvorené vhodné podmienky, tak som si takú aj vyrábal. Stále ešte marinujeme.
Nakrájame ju na tenké plátky. Cez víkend som chcel ísť pozrieť na Rokoš. Ešte som tam totiž nebol a to je hanebné. Bolo ale zlé počasie. Dnes je vonku fajn, slnko svieti a ja sedím doma na zadku a píšem toto tu. Aspoň že marinujem.
Nájdeme si vhodný plech, aby sa nám to do neho všetko pomestilo. Je najvyšší čas zapnúť sporák. Aby bol predhriaty na požadovanú teplotu.
Plech najprv vytrieme masťou. Na rozotieranie použijeme vlastné prsty, najlepšie na rukách. Nemusíme stopercentne pokryť celú plochu, lebo masť sa aj tak roztopí a dostane sa všade. Hlavne aby tam bola, lebo inak by sa nám to pripálilo. Na marinovaní je dobré to, že sa nemusí kontrolovať.
Na pomastený plech poukladáme predvarené zemiaky. Pokryjeme systematicky celý plech. Marinujete? Marinujte ďalej.
Nad zemiakmi vytvoríme medzivrstvu. Je tvorená kvasenou kapustou. Túto pred aplikáciou nezbavujeme kvapaliny vytláčaním. Vyvarujeme sa aj pred jej umývaním vo vode. Necháme ju voľne položenú, najlepšie v sitku, alebo len tak v miske. Kapusta by mala byť aj po pečení šťavnatá. Nie ako seno.
Konečne teraz prerušíme to otravné, lež nevyhnutné, marinovanie. Kuracinu nežne poukladáme na kyslú kapustu. Po celej ploche.
Ešte slaninku na vrch. Aká pekná a utešená kompozícia nám tu nakoniec vznikla.
Najprv budeme náš budúci pokrm dusiť. Jednoznačne je v našom záujme, aby kuracie mäso zmäklo. Aj kapusta bude lepšie žuvateľná a zemiačiky dôjdu tiež do finálnej fázy. Závisí to od rúry, ale polhodinu určite budeme dusiť. Plus 15 minút po pravde povedané.
Nasleduje medzioperačná kontrola kvality výroby. Samozrejme najprv dáme dole alobalovú prikrývku. Vykonáme vizuálnu kontrolu. Pre istotu, keď sa nám vidlička neodrazí od kuraciny, môžeme skonštatovať, že je definitívne dodusené. Dáme na chvíľu zapiecť naspäť do sporáku.
Júj, a takto to nakoniec vypadá. Som spokojný s dnešným kuchárskym výkonom.
