Minule som tu na blogu zablúdil do jednej diskusie k podobnému šalátovému článku. Ostal som zhrozený. Celý recept spočíval v tom, že akúsi zeleninu zberáme na jeseň, potom ju dáme niekam a do niečoho na štyri týždne a následne ju môžeme skonzumovať. Ostal som mierne sklamaný a so mnou aj germa. Ona predsa nemôže byť sklamaná na našom blogu, to nejde priatelia! Odhodlal som sa preto pre odvážny čin - obetovať moje mäsové ego a ja pre ňu jeden taký Salatgericht prihotovím. Kľudne môžete opisovať a nechať sa inšpirovať mojim postupom. Na tom nie je nič zlé, mne sa vďaka opisovaniu podarilo absolvovať strednú a aj vysokú školu.
Ešte mi dovoľte vrátiť sa k nadpisu. Prečo pindavý? V momente, keď moja maličkosť na blogu niečo ukuchtí, ihneď tu niektoré osoby majú pindy. Akože: je to nezdravé, mastné, mal by si urobiť šalátik apod.
Najprv by bolo vhodné navodiť patričnú atmosféru. Troška hudobnej tvorby nie je nikdy na škodu. Ej bisťu, dobre sa nám bude pri takejto muzike krájať!
((Radetzky))
Ešte pred samotnou realizáciou tohto projektu príde posledné odhalenie záhady ukrytej v názve. Ja som šalátik venoval aj pánovi Radetzkému. Z viacerých príčin. Tak napríklad on bol vojak u Habsburgov. Pri Lipsku poriadne vyprášil kabát tomu malému Korzičanovi. Lenže to nie je ešte nič! Viete Vy vôbec, aký obrovský bol prínos tohto poľného maršála c.k. monarchie? Tento jeden, veľmi dobrý človek, importoval do našich končín z ďalekej Itálie šniclu! Beťárisko kuchárisko (toho nebudem menovať, lebo o ňom to nie je) pridal múku. Takto rafinovane vznikol trojitý obal (po našom trojobal) a následne viedenský rezeň. Brilantné riešenie!
Ale teraz už naozaj hr sa na prípravu pokrmu. Čo budeme potrebovať? No, je toho habadej, ale hlavne, a to si poriadne niekam zapíšte, teda hlavne Feldsalát - poľný šalát. Preto ten Radetzký v názve. Bingo, jednoduché ako facka! Nasledujú ostatné „zelené zložky": poľný šalát iného druhu a uhorčička. Burinu výdatne umyjeme, čím ju zbavíme nežiaducej pôdy, piesku a prípadného hmyzu. Ten pravý šalát posekáme na gustióznu veľkosť. Profíci ho trhajú, aby nepreťali rezným nástrojom ani jediný vitamín. Čudáci.
Keď sme sa už konečne rozbehli, tak sa vrhneme nožom a škrabkou aj na „červené zložky". Na nasledovných fotkách by ste mali rozoznať reďkovku, rajčinu a mrkvu. Komu to nie je celkom jasné, nech sa láskavo obráti na ľubovoľného skúseného občana vo svojej blízkosti. Napríklad aj na premiéra. Ten sa vyzná, ten je červený dostatočne.
Mrkva je zdravá a preto si trošku zaspievame.
((kraus))
Niekde bokom, tak aby sme na to nezabudli, si nachystáme dressing. Mohli by sme si ho pripraviť od gruntu aj sami, lenže to by sa nám muselo chcieť. Chce sa nám? Odpovedať snáď nemusím. Joj, aby sme to nedomotali! Tam ide iba jeden nálev. Buď ten biely, alebo ten vrecúškový. Ten druhý škrtám, lebo je náročnejší a má vlastný návod na prípravu. Na zadku. Teda na rube toho papierového vrecúška. Sledujete aký som spisovný? Už sa mi dral na pery ten nespisovný čechizmus - sáčok, ale v poslednej chvíli som odolal.
Základom každej solídnej šalátovej bašty sú samozrejme olivy. Kvôli farebnej vyváženosti volíme čierne olivy a prosím pekne s odstránenými kôstkami. Táto nepatrná investícia sa nám niekoľkonásobne vráti v podobe ničím nerušenej konzumácie finalizovanej stravnej jednotky.
Priatelia, bez cesnaku to ani neskúšajte. Nemá to cenu. Vieme už, že on predsa nikdy nič nepokazí. Šampiňóny tam tiež vhodíme. Surové, nebojíme sa toho. Žiadna tepelná príprava. Maximálne Vám dovolím ich pokrájať na tenké plátky. Možno by sa hodili aj Alimitkine lanýže, lenže na tie by sme museli sakramentsky dlho zarábať. Ostaneme radšej na zemi.
Neoddeliteľnou a dôležitou súčasťou tohto pokrmu je syr. Až takou váženou, že si zasluhuje samostatný odsek. Vybaliť a nakockovať.
Teraz nasleduje tajný typ šéfkuchára: jahody. Až teraz je to stopercentné! Pokrájame ich a šup s nimi do nádoby. Snáď ste ich pred pridaním do vhodnej nádoby umyli. Doporučuje sa.
Apropo, vhodná nádoba. Tak tú treba zvoliť podľa nasledovného kritéria, zohľadňujúceho veľkosť hladu a skutočnosť, či sme šalát zvolili ako prílohu, alebo ako hlavné jedlo. Robíme ho iba pre seba? Neprídu aj hostia, prípadne celý pioniersky tábor? Nepostupujeme zbytočne zbrklo. Najprv si odpovieme na položené otázky a až potom ideme plieniť záhradky a obchodné reťazce.
Ak Vám to ešte nedošlo, tak teraz je posledná šanca na posekanie všetkej tej trávoviny. Nemusíte mať zlý, úzkostlivý pocit. Flóru považujeme my - všepapkáči za neživú. Nie je cudzia dokonca ani vegetariánom. Takto šumne vyzerá Radeckého pindavý šalát určený práve im.
Nesolíme, iba to ochutíme čerstvo pomletým čiernym korením. Ale ak chcete, tak soľte.
Doba prípravy: Ježiškove husličky, ja som to zabudol stopnúť. Ale nie je to až taká rýchla švanda. Wiener Schnitzel by som stihol za ten čas tiež pripraviť.
Počúvajte priatelia gurmáni. Nezastavíme sa predsa teraz pred cieľovou páskou. Že nie? Nechajme pokojne nedočkavých a vyhladovaných vegošov dláviť sa polotovarom a nedorobkom. Šunčička. Čo Vy nato? Iba trošku. Už sa vám zbiehajú slinky? Veď ona je taká tenulinká. A tú jej slaninku nie je skoro ani vidieť.
Šmrncneme ju na panvicu a z každej strany trošku opečieme. Keby ste vedeli ako si spokojne odfukuje a poprskuje. Pokrájame ju na kúsky, otóstujeme si hrianky a KONEČNE UŽ JEME!
