Začneme pekne zostra cibuľou, lebo na ňu sa tak musí. Tupý nôž nám tu figu borovú pomôže. Postupujeme rázne, najprv v pozdĺžnom smere, potom v priečnom. Výsledok sa zaručene dostaví.
Tu sú naši účastníci zájazdu. Zadný rad zľava: soľ, klinčeky, cukor, čierne korenie na mletie, olej, bazalka (žiaľ iba sušená) a biele korenie. Predný rad, to je šuma fuk odkiaľ: pasírované rajčiny, po našom pretlak.
Zapneme zdroj tepla, v našom prípade elektrický sporák, na platničku položíme dostatočne veľký hrniec (aspoň 5 litrový) a do neho nalejeme olej. Robí sa to takto:
Do horúceho oleja nasypeme pokrájanú cibuľu. Po malej chvíli pridáme 1PL = polievkovú lyžicu cukru.
Ahá, nič nevidno. Sme len ľudia a nikto nie je bez chyby. Lepšie zaostríme a takto je to správne.
Cibuľku trochu restujeme. Zatiaľ si nachystáme pretlak a to tak, že zahnuté rohy na škatuľke odlepíme, túto následne vo vrchnej časti stlačíme, (rovnako, ako stláčame tetrapakové balenia pri separovaní odpadu) a odstránime jeden centimeter obalu od vrchu opatrným pohybom noža opakovane v smere od seba a k sebe. Ak Vám to nie je jasné, tak radšej mlčte, lebo by ste sa prezradili, že neseparujete odpad a to by sa Vám v prípadnej diskusií mohlo aj vypomstiť. Byť Vami, tak by som mi veril a na tomto mieste neimprovizoval. Ale kto chce, nech si tu škatuľu otvorí odspodu a uvidí.
Pozornejší už stihli zaregistrovať, že sme do hrnca vyliali prepasírované rajčiny. Teraz tam pridáme ostatné tie potrebné veci - korenie, soľ & Co. Bacha na klinčeky, stačia dva kúsky. Odvážlivci sú schopní vhodiť tam aj kúsok škorice. Ja som ho nenašiel, ale prisahám, že ešte minule sa tu niekde bezprizorne motal. Nevadí, pridám ho inokedy. Nakoniec ešte dolejeme vodu. Tej je 1,5x viac ako pretlaku. Pre názornosť, ak použijeme 100 litrov pretlaku, zalejeme ho 150 litrami vody. Studenej, ale môže byť aj teplá. A dokonca jej môže byť dvakrát toľko.
Teraz sa dostávame do momentu, kedy by naozaj bolo vhodné, aby sme našu rodiacu sa polievočku zahustili nejakou vhodnou prísadou. Lebo raz darmo, je to dobrý pocit, keď sa v polievke nachádza aj niečo tuhšie. Matne sa mi v spomienkach vybavuje ryža, alebo ešte lepšie - písmenkové cestoviny. Tie som mal rád, lebo sa z nich na okraji taniera dali skladať všakovaké slová. Čínska pomsta sa mi nepozdáva a písmenká nemám, tak zvíťazili napokon poctivé talianske cestoviny. Vlastne použitie bazalky mi ani nedalo inú možnosť.
Medzi rečou, polievka už znovu buble, tak šup s nimi do hrnca!
Teraz, ale veď som to robil aj predtým, sa mierne odkloním od návodu. Nebudem sa ja teda trápiť výrobou zápražky, ale to zahustím takým originálnym zahusťovadlom, vymysleným pôvodne na výrobu omáčok. ½ PL bohato stačí.
Minútku až dve finálne povaríme.
A máme tu čerešničku na torte v podobe nastrúhaného syra.
Polievku naberieme do taniera. Najlepšie sa na túto slávnostnú chvíľu hodí polievkový. Vedzte, že nič tak nezahreje počas sychravého jesenného odpoludnia, ako dobrá rajčinová polievka. Teda okrem opačného pohlavia, alebo štamperlíku domácej pálenky. Vzájomné kombinácie sú povolené. Veď opýtajte sa svojho mozgu, čo Vám odpovie.
