Pravdu povediac, hodila by sa nám taká šikovná pahreba. Vtedy, Vážené dámy, je to ono. Lenže, vonku zima, nachádzame sa v činžiakových podmienkach a to sa potom nikomu nechce ísť do lesa hľadať ohnisko. O rúbaní dreva ani nehovoriac.
Suroviny - vegetariánska zložka. Tak čo máme nachystané. V prvom rade zemiaky. To čo je hneď vedľa, to je cibuľa. Vzadu sa nachádzajú rajčiny, šampiňóny a paprika. Všetkého tak akurát. To je to správne množstvo. Zapíšte si to niekam, aby ste to potom nepoplietli.
Všetko to pokrájame tak, aby sme to v budúcom čase, ktorý nestane čo nevidieť mohli pekne nabodnúť na také tie kovové špízy, alebo špajdle. Niekomu by to už mohlo, v tejto fáze prípravy pokrmu, aj pomaly stačiť. Narážam na vegetariánov a podobné živočíšne druhy. Myšlienka, čo ma práve napadla: a nie sú tí vegetariáni vlastne rastlinný typ organizmu?
Reklamná prestávka - prekvapenie. My fajčiari si teraz doprajeme fajčpauzu. Nefajčiari nech makajú ďalej. V miske je ukryté tajomstvo - prekvapko. Ale o tom až neskôr.
((spenat))
Strašná udalosť sa mi vyskytla. Celý koncept tohto projektu mi vybuchol. Veď ja nemám ani špízy, ani špajdle. Keby som bol v kresťanskom Slovensku, sadnem do približovadla a v nejakom reťazci si ich zadovážim. V prvom by nemali, ani v druhom a treťom, ale vo štvrtom istotne áno. No, ale ja mám teraz telesnú schránku v Nemecku, aj keď duševne som s Vami. Tu je v nedeľu otvorený maximálne tak fastfúd a čerpacie stanice. Takže, chce to kľud a hlavne improvizáciu. Situácia si vyžaduje podporné prostriedky zobrazené na fotke hore. Kávu a cigaretku. (Áno, už zase!) To v tej plastikovej nádobe je „buteršmalc". Maslová masť. Veľmi dobrá vecička je to. Ale máte smolu, lebo rastie iba v nemeckých obchodoch. Pod Tatrami sa vonkoncom nevyskytuje. Použite preto normálnu, tú našu rodu vernú. Keď nemáme ihlice, bude to tupé ražniči. Nebude žiadna pichanica. Použijeme hliník v pretransformovaný do podoby alobalu.
Suroviny - nevegetariánska zložka. Morčacie mäso, konkrétne prsičká je tuze fajnová záležitosť. Ale to sa týka prsičiek celkovo.
Nadmerný a zbytočný pocit diétnosti vyvážime prerastanou slaninou, pochádzajúcou z brušnej oblasti nejakej nemeckej svine domácej. Platí to isté, čo v prípade masti. Bez rozpakov použijeme našu slaninu, lebo je aj tak lepšia.
Najhoršie, čo môže prekvapiť šéfkuchára je tupý nôž. Neváhame a ostríme. Platí nepísaná zásada, že ostrým nožom sa nedá porezať. Vitajte v rodine tupých, ktorí sú porezaní ostrým nožíkom. Ja tu robím čestného predsedu.
Takto vyzerá nakrájané mäsko a slaninôčka. Potom to uložíme do pekáča. Jedno pekne vedľa druhého. Nemáme strach, ono to nehryzie, natlačíme to dostatočne festovne. Bohovský pohľad.
Samozrejme, milé moje priateľky a milovníčky kuchárskeho umenia , zle som odhadol množstvo. Ale čo je na tom pozitívne? No bude toho žrádla potom jednoducho viac! A viac je v tomto prípade určite lepšie ako menej.
Nasleduje kurz alobalovania. Rozhodol som sa riskovať. Zvyšný potravinový materiál spracujem v mikrovlnke. Kľudne som mohol použiť nádobu z jenského skla, ale to by ste sa nič nenaučili. Preto použijem panvičku do mikrovlnkovača a tá je kruhová a nízka. To sú morálno - vôľové vlastnosti, ktoré sú nám momentálne na figu borovú. Vytvoríme si jednoduché lôžko z alobalu. Odfaklíme dve rovnaké kusiská hliníkovej fólie. Položíme na seba a jednu dlhšiu stranu (naraz obidva alobaly!) niekoľkokrát vtipne rolujeme - v hrúbke asi tak 1 centimeter. Dievčence, teraz bacha! Nefercujeme to. Možno by sa dalo použiť aj sekundové lepidlo. Radšej nerozmýšľajme nad somarinami, ale pokračujeme v procese.
Keď to máme pekne naložené v zapekacích nádobách, tak zistíme, že sme zabudli dať už spomenuvší omastok. Nevadí, kefneme ho navrch. On sa beťár aj tak roztopí a klesne na dno. Dochutíme to korením, soľou (opatrne!) a zmesou grilovacieho korenia. Chcelo by to aj ...rozmarín zelený, pod oblokom sadený... Neviete si predstaviť, akú to dostane chuť, keď namiesto špajdle použijete olúpanú byľ tejto pochutiny. Alebo viete. No jedna báseň. (Bacha, poézia na titulke je zakázaná.) Podlejeme červeným vínom. Aby bolo jasné, tak vodou podlievajú iba barbari. Voda nie je vhodná ani len na pitie. Voda prší a umývame sa ňou. Kto na to má, kúpe sa v šampanskom. Vínko by malo byť červené, lebo morčacina nepochádza z ryby. Tam sa používa biele. Viem, dnes je to neskutočne veľa informácií, ale čo sa dá robiť.
Zbytok podlievacej a zároveň chladiacej kvapaliny nám spríjemní chvíle čakania. Vyložíme si nohy, natiahneme kuchynský budík - ľudovo minútky a čakáme.
Samozrejme, že variantu s pracovným názvom „Do pece", prikryjeme vrchnákom. Alebo, dnes už toľkokrát otrepávaným alobalom. Pec nastavíme na 180 stupňov, minútky na 45 minút. Nie na 45 stupňov a 180 minút! Nie, to nie je to isté! Volá sa to že škrtíme, či dusíme mäso. Potom dáme dekel dole a ešte 10 - 15 minút pečieme.
Variant „Do vlničky" si vyžaduje zariadenie so zabudovanou funkciou gril. Žiadne mikrovlny!!! Alobal a mikrovlny sa navzájom neskutočne milujú. Až tak, že pri tom hádžu blesky. Hrozí nebezpečenstvo požiaru, výbuchu a podobne. Nastavíme iba funkciu gril na 30 minút. Následne odstránime alobal (ja viem že sa opakujem) a potom to 10 - 15 minút grilujeme do úplného ugrilovania.
Záver.
Kým som tento receptový článok písal, tak som medzi ťukancami do klávesnice zbaštil minivlnkovú verziu. Skromnosť mi nebráni napísať, že to bolo veľmi dobré, lebo to tak bolo. Sporákové riešenie idem odniesť mojim chlapcom - zváračom. No vidíte, na prekvapenie som aj zabudol, takže o ňom nabudúce.
Vážení páni, keby to Vaše dámy nezvládli na prvý pokus, tak sa nesťažujte. Ja som dnes dostal jeden, veľmi milý a pekný email: „V Indii (podľa svojho náboženstva) veria, že ak muž nežije usporiadaným a asketickým životom, bude v budúcom živote ženou. Buďme preto k ženám tolerantní, sú to vlastne normálni chlapi vo výkone trestu."
