Tak to bola malá exkurzia do bežnej slovenskej hladovej doliny. Lenže, keď je málo práce a peňazí ešte menej, vie náš rodák čo si počať? Teoreticky áno. Čo urobila starostlivá osoba, čo sa volá mama, v každej poriadnej rozprávke? Povymetala z truhlice naozaj poslednú múku, upiekla buchty a milého pecivála poslala kade ľahšie: „Robotu si hľadaj vo svete!"
Preto musíme byť kompletne pripravení. Bez buchiet by to nešlo. Tu je zoznam, diktujem, píšte si. Určite, a to mi dáte neskôr za pravdu, sa nám šikne:
1 kg polohrubej múky, samozrejme preosiatej
3 celé vajcia
3 dcl oleja
10 dkg kvasníc
3 lyžice práškového cukru
1/2 l mlieka
1/4 prášku do pečiva
trošku soli
trošku vanilkového cukru
Všetko to dáme do jednej nádoby a pokúsime sa vymiešať z toho cesto.
Ručne musíme miesiť (podľa neznámej autorky receptu) minimálne 20 minút. No čo som na hlavu padnutý? Slúžka! Nástup na scénu! My sme si u nás doma, na takéto práce hrubého charakteru, zaobstarali slúžku. Možno Vám to zaváňa vykorisťovaním človeka človekom, ale my zbohatlíci to berieme tak, že ponúkame jednu pracovnú príležitosť. Tak tá naša slúžtička, volám ju familiárne Božka, je Nemka, aj keď bola splodená v Slovinsku. Síce, keď má robiť, tak si trochu povrčí, ale výsledok je vážne excelentný na výbornú. Hľa, tu je, tak ako ju pán boh stvoril, v celej svojej kráse:
Keď je vymiesené, nenecháme cesto kysnúť, ale ho spracujeme, pokiaľ je ešte oťapené od Božkinho preplesku. Kuchynskí klasici tvrdia, že cesto je lepšie, ak sa miesi ručne. Lenže to sú tí chudobní klasici, čo nevlastnia aparatúru určenú na miesenie. Čo iné im ostáva, ako sa tváriť skromne a pracovito. Prisahám na svoju lenivú dušu, že už nikdy viac ručne.
Teraz nastupuje do ringu životná družka. Švacne cesto na múkou zababranú dosku, pacifikátorom ho vyvaľká a vykrojí si niečím vhodným kruhy. Šikovnými prstíkmi za pomoci všelijakých ťahov zväčší ich priemer. Ja neváham, priskočím a a snažím sa umiestniť slivkový lekvár do centra. Áno, slivkový lekvár, dobre ste to prečítali. Marmelády a džemíky sú neprípustné. Poznámka autora: pre české buchty používame povidla. Samozrejme švestková. Kreatívne osobnosti môžu plniť makom, alebo hoci aj tvarohom.
Gazdiná tvaruje buchtičky a ukladá ich na plechy, ktoré gazda vymastil roztopenou masťou.
Nadávkované buchty sa potrú rozšľahaným vajíčkom, ale najprv mierne premastíme roztopenou masťou miesta, ktorými sa pampúchy navzájom dotýkajú.
Sporák je už dávno poriadne rozpálený, tak zbytočne neotáľame a šup s nimi dnu. Hotový produkt vyzerá presne takto.
Kalorické bomby zabalíme do batôžka, nezabudneme ani na dobrú domácu slivovičku a rázne vykročíme na pánske. Ak sú medzi Vami kuchynskí klasici, kúpte si z prvej výplaty Božku a potom uvidíte aký je svet krásny.
Dobrú chuť a práci česť!
