Pôvodne bolo na pláne syrové pečivo. Nuž, ale v poslednom období, rovnako ako v tom volebnom, sa akosi nechce a nechce dariť. Vraj je vinovatý pokles kvality taveného syra, ale ja si myslím že je to hlavne preto, lebo sa málo modlíme. Ba priam, že až vôbec nie. Ani linecká cestovina to nebude. Dnes vystúpi na piedestál a užije si svojich päť minút slávy lístkové cesto.
Začneme pekne od podlahy, lebo už to malo byť dávno hotové, kým sa tu ja vykecávam. A pre istotu v opačnom garde, lebo keď prídete na koniec, tak si nepamätáte čo bolo na začiatku. Nech je to raz hore nohami.
Slané lístkové tyčinky (ďalej v texte: to)
Ako vidíme, dielo sa nám vydarilo. Takto pekne naaranžované to - vlastne voľne položené na hocičom, majú veľmi krátku životnosť. Najkrajšia vďaka pre pekára sú zlostné pohľady a zúrivé výčitky stolovníkov, že toho bolo tak málo. A pritom toho bolo naozaj dosť. Lenže to je taká istá pliaga ako zemiakové lupienky. Začnete s prvým a skončíte s posledným.
Už je to hotové, tak to treba vybrať z útrob sálača tepla. Fakt už nemá žiaden zmysel, aby sme to dlhšie naťahovali a čakali na niečo, alebo na niekoho.
Názorná ukážka správania sa objektu približne v polovičke časového intervalu, zvoleného nami na tepelnú úpravu potraviny.
Po ruke máme rôzne druhy zdrojov tepla. Napríklad hrejivé partnerské slovo, lúče zubatého jarného slniečka, spaľujúce pohľady susedské podporené žmurkaním a iné. My zvolíme z kategórie iné - mikrovlnnú rúru. Samozrejme bez mikrovĺn, iba teplovzdušný ohrev. To veľké sú minúty a malé teplota.
Po povrchu jemne s citom rozhodíme rascu a akurátne posolíme. Aby dobre bolo.
Teraz nastáva vhodný okamih na vrstvičku syra. Syrujeme stredne. Ani veľa, ani málo. Jedzte syry, budete mať sily!
Cestové slíže potrieme rozšľahaným vajíčkom. Nech sa to potom ligoce.
Predprípravná fáza delenia je ukončená. Prúžky sú široké 20 milimetrov a hrubé od výroby. Šírku nemusíte vymeriavať, stačí aby boli približne rovnaké. Inak by to širšie ešte nebolo a to užšie by už nebolo vhodné na konzumáciu. Z titulu pripekania produktu k plechu, použijeme papier na pečenie. Plech najprv pofŕkame vodou, lebo inak je to hrôza preveliká. Všelijako by sa nám vykrúcal, roloval späť, neplnil svoju funkciu a celý projekt by takto stál na hlinených nohách. Germa moja ľúbezná, vďaka Ti za túto myšlienku!
Cesto je vybalené, rolka odvinutá a tým to zhaslo. Nič viac s ním nerobíme. Najprv ho načneme pozdĺžne.
Vajíčka sme rozbili do vhodnej nádoby a vidličkou (tak to robím ja) vyšľahli do takejto homogénnej podoby.
Postrúhali sme syr. Nič viac k tomu nemám, tu je škoda slov.
Pracovný sersám II: miska na syr, strúhadlo na syr.
Pracovný sersám I: naberač hotového produktu, lineár školodobrovoľnej ratolesti, vyrezávač cesta vrúbkovaný (nie je podmienka) a husie brko na potretie zo silikónu.
Čo sme potrebovali: lístkové cesto z Lídla. Je naozaj najvhodnejšie. Hovorte si čo chcete, ale je to tak. Komu by sa chcelo, tak nech si urobí vlastné, domáce. Mne sa nechcelo, také aké som kúpil by som aj tak nedokázal. Absentovať by nemal tvrdý syr na strúhanie, slaná soľ, rasca celá, vajíčka podľa objemu výroby.
A teraz postupujeme pekne od tohto bodu až na začiatok.
