Skôr ako sa s vervou pustíme do pošpinenia interiéru kuchyne, lebo to k tomu patrí, hodíme reč o zdroji popudu vydumania nadpisu článku. Dnešný recept je prínosom pre ľudstvo ako také. Ale je strohý. Nasledovať bude preto
K U L T Ú R N E O K I E N K O
Filmy sa v zásade nemenia. Diváci áno. Človek musí jednoducho dozrieť, aby si ho vychutnal. Šéfkuchárom bol rodák z Prievidze, pán Štefan Uher.
Koho to tu nebaví, nech klikne sem:Slnko v sieti
V dobe, keď ešte o mne naši ani nechyrovali. Poctivá čiernobiela starina. Och, mladulinké neviniatko Bela –Janka Beláková. No nemiluj ju.
O dvadsať rokov sa mu podaril ďalší klenot. Mám šťastie. Osud ma onehdy zavial do Prešova na 4 roky. Diplomovku opisovať. Popri tom som absolvoval aj kurz šarištiny, ale v tej som ju nepísal. Škoda. Film svojho času išiel v českých kinách s titulkami. Aby bratia vedeli, vo co kráčí. InakMilka Zimkováv totálnom rozpuku. No nemiluj ju.
Posledná šanca na únik pred varením:Pásla kone na betóne
Dominantná a vlastne aj jediná (dochucovadlá sa nerátajú) zložka dnešného receptu je rastlinného pôvodu. Je to exot. Pochádza z Indočíny. Dovoľte, aby som Vám ju predstavil. Toto je Indočína.
Susedia sú rovnakí na celom svete. Niečo vidia, a hneď to chcú mať tiež. Tak sa plod rafinovane rozšíril cez Indiu, Čínu, Japonsko do celého sveta. Potrebuje ale pre svoj vznik Slnko. Jeho hrejivé lúče. Vy iste už na základe všakovakých indícií tušíte, že sa jedná ocitrus reticulata.
My si Vianoce bez Ježiška, vzhľadom na vek, vieme predstaviť. Ale bez mandaríniek...to by bola nočná mora. Pre niektorého člena domácnosti. Menovať nebudem, do vena dostala valček na cesto. Dočítal som sa, že mandarínka patrí medzi citrusové plody s tenkou kôrou, ktorá sa dobre olupuje a má sladkú dužinu. Ale nesmie to byť kanadská, alebo kysucká odroda. Realita? Citróny blednú závisťou nad nad ich kyslosťou. Olúpať sa dajú iba nožom. Už vám niekedy streklo zo šupy mandarínky do oka? Tak viete o čom hovorím. Inak bacha, pomaranče majú ešte väčší dostrek.
Nastal čas, aby situáciu zachránil chlapský racionálny prístup. Plním príkaz a prášim do obchodu kúpiť novú várku. Mali. Natešený, ako taký malý Jojo na špagáte, ich s pompou prinášam do príbytku. Olúpať idú dobre. Overil som si to už v obchode. Nebudem predsa doma za debila. Škoda by bolo nevyužiť nahrávku na smeč. Zvolám narýchlo improvizovanú tlačovú besedu pre členov rodinného krbu. Téma: Ako správne nakupovať predmetné ovocie. Zvolím hravú formu prezentácie s ohľadom na vek a pohlavie prítomnej osoby - názorná ukážka lúpania a následná degustácia. Jedným slovom katastrofa. Skoro mi plomby zo zubov povyskakovali, tak sú kyslé. Asi bol taký čudný rok. Putujú do sibírskeho vyhnanstva na balkón.
Po mesiaci som ich objavil učupené v skrinke. „Sirôtky moje, čo si ja s vami len počnem?“ - pokúšam sa nadviazať spretrhané vzťahy. „Urob z nás džemík! Neobanuješ!“ - ovocie odvetí. A vlastne, prečo nie. Nabrúsil som svoj obľúbený kuchynský žabykláč. Mandarínka sa prereže priečne. Ako na fotke. Vyzerá ako slniečko zložené z mesiačikov.
Krátka vizuálna kontrola zdravotného stavu a ideme odšťavovať. Pekne ručne, stručne. Suché klobúčiky vyhodíme, šťavu hromadíme. Opakovanou aplikáciou postupu som nahonobil 2 litre 100% koncentrátu.
Šťavu sústredím do hrnca. Najlepšie do nejakého vhodného. Dostatočne veľkého s objemovou rezervou. Nielen že to mohlo, ale ono aj bude zväčšovať objem a kypieť.
Vonia famózne. Ale ako chutí? Samozrejme kyslo. No veď počkaj! Ja ťa naučím po kostole hvízdať! Ja ťa z tej kyslosti vyliečim! Však ty z toho stuhneš! Na pomoc si zavolám doktorskú kapacitu. Volá sa doktor Oetker.
Hovorí plynule viacerými jazykmi. Požijem jeho Extra želírovací cukr/cukor. Ide teda o československú jazykovú mutáciu, takže ja titulky potrebovať nebudem. Na obale je perfektný návod na použitie. Treba to miešať. Dvojité dno hrncovitej nádoby nie je žiadna záruka, že sa to nepripáli. Miešam aby sa rozpustil cukr/cukor, miešam aj počas varu. Penu odoberiem, zbytočne neškrečkujem. Kazila by dobrý dojem. Aj to je v tom návode.
Keď zacinkajú kuchynské minútky, kto nemá, nech počíta do 300, netreba viac otáľať. Vypnem zdroj tepla a začnem plniť produkt snaženia do čistých pohárov. My máme lievik so širokým otvorom, čo je fajn. Nezasviní sa pohár z vonkajšej strany. Plním totálne doplna. Keby to šlo, tak aj kopcom.
Uzávery, ktoré mi voláme víčka, dotiahnem rukou. Poháre sú horúce, tak bacha na vlacha. Položím ich na plech na pečenie. Ale pozor! Na víčko, čiže hore dnom. Nechám ich 5 až 10 minút vydýchať, aby sa pricucli . Je to paráda. Slnko v pohári.
Potom je to už prechádzka ružovou záhradou. Poháre preklopím do užívateľskej polohy o 180 stupňov vo vertikálnom smere. Čiže dole dnom a s víčkom navrchu. Nechám im vychladnúť hlavy a potom sa môžu expedovať do špajze.
Koštovka musí byť, ako by to bolo. Som džemový someliér. Nerád sa chválim, takže nasledovať budú iba suché fakty. Farba 10 bodov z 10, konzistencia 10 bodov z 10, chuť...(Porota sa hlboko zamyslela. Je sladký a mierne kyselkavý)...chuť 10 bodov z 10. Keby nebolo tej kyslosti, dostal by som iba 9 z 10. Mňam!
