Minulý rok, stopercentne asi preto, že bol nepárny, som robil iba oblátky. Iba! Kto ich nerobil, nevie čo to dá driny. Dobre, oblátky máme z krku. Koho by to žralo, že ich nevie zmajstrovať, tak tu je návod: http://igormudry.blog.sme.sk/c/132938/Chlap-ked-chce-tak-to-vie.html a robte.
Dnes to bude hladina o stupeň vyššia. Trubičky sú nesporne právom zaradené do hornejších štádií tvorby krehkej to pochutiny. Máme tu priamo od pása až dva návody na zhotovenie.
Recept nambr van: trikrát 400 mililitrov mlieka, trikrát 200 gramov ani hrubej, ani polohrubej, ale výsostne len hladkej múky, niečo medzi 0,00002 a 0,000025 tonami kryštálového cukru, 6 PL (PL= polievková lyžica) oleja, 2 kusy zo stredu vajíčka - z nebielku, plus sedemnásť mínus šestnásť sa rovná jeden vanilkový cukor.
Recept numero duo: 500 gramov hladkej múky, 500 mililitrov mlieka, 2 PL medu, 2 žĺtky, 2x vanilkový cukor, 1x škoricový cukor, 4 PL oleja, 4 PL práškového cukru.
Vyberte si ktorý chcete, fungujú rovnako. Všetko dáme do nádoby a premiešame. Elektrickým metličkovačom. Prvá fáza je úspešne zvládnutá. Na dnes by to aj stačilo. Cestíčko, minimálne tak riedke ako palacinkové, dáme na niekoľko hodín (profíci tvrdia že 10) do studeného prostredia. Asi najlepšie sa na prvý pohľad javí chladnička. Nech je aj cesto cool. Potom budú trubičky jemnejšie.
Teraz to príde! Nažhavíme mašinu a...zistíme, že cesto nám mierne zhustlo. Nevadí, utekáme do obchodu, kupujeme mlieko a podľa potreby ho prilejeme do tej omietkoviny v miske . Samozrejme, že neváhame a premiešame to.
Tu sa malo pôvodne, podľa môjho zámeru, nachádzať video. No to ste ešte nezažili, tak vulgárneho šéfkuchára. Ja som sa normálne nepoznával. Pálilo to ako fras! Ó autocenzúra, večná Ti vďaka. Opätovne rozhajcujeme železá. Pomocou vhodnej naberačky (PL je málo, žufaňa je veľa) umiestnime vzorku cesta na spodnú kovovú platňu. Vrchnú priklopíme a pritlačíme. Čakáme ako svätý za dedinou. Keď už je toho akurát dosť, tak odklopíme vrchný sersám a snažíme sa trubičku vytvoriť tak, že sa najprv poriadne popálime. Hrešíme ako pohania a berieme zbytočne do úst meno božie. Chceli by sme ju na niečo namotať. Donútiť tú potvorku, aby sa zvŕtala ako jej mi pískame. Tvarovať ju tak, ako to dokáže iba skúsený milovník s mladou nevinnou... Výrobca nám pribalil takú drevenú paličku. Použiť sa môže aj varecha a kreatívne bosorky napríklad aj rúčku z metly. Takto by to malo vyzerať.
Nesmieme sa nechať odradiť počiatočným neúspechom, ako aj popáleninami prvého stupňa. Všetko chce prax. Výslednou odmenou nech je pre nás utešený pohľad na pyramídu.
Autor chcel pôvodne zakázať diskusiu k článku, lebo o takej zásadnej veci, ako sú trubičky odmieta diskutovať. Demokracia je pekná vec, ale odtiaľ potiaľ. Lenže je mäkkýš, rezignoval a napokon diskusiu povolil. On samotný, vyčerpaný dnešným celodenným výkonom odchádza buvinkať do večných lovíšť.
