Minútka. Už samotný názov poodhaľuje tajomstvo nášho úspechu. Času je, tak ako vždy, sakramentsky málo. Bol by som ale poriadny zavádzač, keby som tvrdil, že časový interval šesťdesiatich sekúnd je dostatočne postačujúci pre prípravu pokrmu. Aj keď...samozrejme sú medzi nami aj takí machri, čo to dokážu zmastiť. Ako napríklad ja. Aby ste vedeli, tak realizáciu receptu na osolený krajec chleba zvládnem do jednej minútky. Teplá strava, to je však iná liga. Teda, nie že by to celé potrebovalo extra dlhú predohru, ako ostatné obľúbené ľudské činnosti, ale čo treba, to treba! Takže v skutočnosti to bude minútiek tridsať. To je asi toľko, koľko čakáte v priemernej slovenskej krčme na obsluhu, alebo koľko trvá jeden diel telenovely bez reklamných vstupov.
Zemiaky. Dalo to veľa práce, zvoliť základ pokrmu, ale...dobre sme sa rozhodli. Očistíme, pokrájame, opláchneme a vložíme ich do hrnca. Nezabudneme pridať soľ, rascu a vodu.
Necháme ich bublať 15 minút a potom ich trošku opečieme na niečom mastnom. Olej, alebo masť sa hodia asi najlepšie na experimenty takejto povahy. Odborne sa tomu hovorí, že do zlatista.
Mäso. Vedzte, že najfajnovejšia príloha k opekaným zemiačikom je poriadna a poctivá flachsňa mäsiska. Život prináša okamihy, keď sa nedá kam cúvnuť. Vzal som preto zodpovednosť na seba a zvolil som bravčové vykostené karé. Nakrájame ho na plátky. Mierne ich šmrcneme tĺčikom na mäso. Nemusíme sa do toho oprieť celou váhou svojej osobnosti. Udierame iba symbolicky, veď tá hmota nám vlastne nič zlého neurobila.
Sme pomaly v koncoch a preto nám prídu vhod pomocníci v podobe soli, čerstvo pomletého čierneho korenia, horčice a sladkej pikantnej omáčky. Z každého trošku zarobíme v nádobke a nanesieme na naše placky. Hľa.
Ide sa opekať. Radím Vám dobre, uvážlivo zvoľte druh panvice. Poriadne ju predhrejeme a dno vyplníme opäť niečím klzkým. Ja som panvičku zvolil dosť neuvážlivo. Po vložení prvého kúska to začalo prskať ako besné. Musel som začať improvizovať. Uchytenie ďalšieho kusa do ruky, rozbeh súbežne s kuchynskou linkou, upustenie objektu opekania v správnej chvíli do rozbúreného kotla pekelného a záchrana mojej telesnej schránky v podobe úniku. Niekoľkokrát opakované PÍP! Veru tak, aj takýto slovník som používal. Panvica s vyššími stenami nemôže nič pokaziť. Na fotke to vyzerá idylicky, ale svinčík sa narobil poriadny. Potom sa upratal. Sa = ja.
Čo dodať na záver? Dalo by sa pohrať s výpekom a vyšľachtiť ho do podoby nebeskej omáčky, ale... nejsou lidi. Dokonca ani na prípravu šalátika nezostal čas. Tie isté personálne problémy. Tak aspoň posledný tip na vhodný nápoj k tomuto jedlu. Je to pivo. My sme ale pili rum s kolou a tu sme!
Pamätajme, že čo si dnes sami navaríme, to si aj potom sami aj zjeme.
