Skôr, ako vynesieme ortieľ nad budúcnosťou potomka, vynesieme smeti, s ktorými nás vyhnal jeden človek, pred ktorým nás naša mamička varovala. „Iba jednu cigaretu máš povolenú!“ – vyprevádza nás tá cudzia žena do exteriéru – „A láskavo nezabudni, že ešte musíš umyť riady, keď si ich toľko zasvinil pri varení obeda!“ Ideme príkladom a preto frfleme iba v duchu a pre istotu bez vulgarizmov.
Ale radšej k veci. Je nám jasné, že ten náš Janko, Anička, či nedajbože Rafael (zhoda mien = nešťastná náhodná.), nevie absolútne nič. Ani o živote a nieto ešte aj niečo robiť. Za výdatnej podpory veľavravne mlčiacej svokrinej dcéry, momentálne si pilníkujúcej ratice na predných behoch, postavíme ratolesť do pozoru. Slovné zvraty typu: „čo len z teba bude“ alebo „ja v tvojom veku som už dávno...“ zatiaľ nevyťahujeme z rukáva. Položíme iba jednoduchú otázočku: „A čo by si ty vlastne, ratolesť moja ľúbezná, chcela v živote dosiahnuť?“ Ako sa dalo predpokladať, tak vzdúvajúci sa pubertiak reaguje typicky - trápnym tichom. Treba ho preto naštartovať: „Odpovedaj ty gazember, pokiaľ ti pekne hovorím!“
Odpoveď typu: „Chcem, aby na celom svete zavládol mier, nebol hlad a nevyrábala sa jadrová energia a nášľapné míny.“, treba ratolesti vysvetliť. „Vieš, srdienko moje, od toho sú tu iní, aby toto riešili.“ Najvhodnejšie sa to objasňuje pomocou neverbálnej komunikácie s podpornými prostriedkami, ako je odpásaný remeň, či varecha najväčšieho kalibru (panelákový spôsob), prípadne veľký bič a malý dvor (určené pre slovenského klienta vlastniaceho rodinný domček). Terapiu aplikujeme opakovane podľa potreby. Zvyčajne dovtedy, pokiaľ nám to dovoľuje náš fyzický fond a zvýšený krvný tlak. Nuž, máme už svoje roky. Ten ziapajúci pavián je hovädsky mrštný a rýchly.
Alebo: „Mne je to fuk. Možno pôjdem študovať nejaký umelecký smer. Maľba, sochárina, alebo tak dajako.“ Normálne ma to dorazilo – „Ti šibe, či čo? To chceš silou-mocou trieť biedu?“ „Ale keď oni sú takí slávni. Pykaso, Fangóg a...skoro všetci.“ - argumentuje mládež domáca. „Slávni boli, ale až po smrti. Inak mali iba holé zadky a kopec dlhov!“ – odvrknem – „A vieš ty vôbec čo chceš? Nemáš sa čo učiť? Maturita pred dverami a tebe chodí rozum po somarinách! Hada si chovám na prsiach! Ja v tvojom veku som už dávno...“
