Viem čo hovorím. Čo bude nasledovať v tomto článočku som zažil na vlastnej koži a na vlastnú hubu. Moji pracovníci musia vykonávať svoju robotu v nepretržitej trojzmennej prevádzke, aj počas sobôt, nedieľ a samozrejme aj sviatkov. Chod firmy si to jednoducho vyžaduje. Myslel som si že ma vždy rešpektovali a že sme mali korektné vzťahy. Rozumejte vzťah majiteľa a výkonného pracovníka. Bol to však tragický omyl z mojej strany.
Jedného krásneho dňa sa to všetko prevalilo.
„Šéfe, absolútne nie sme spokojní so stravou čo dostávame!“ začali frflať najodvážnejší.
„Vôbec sa nedodržuje pitný režim na pracovisku! Nápoje, na ktoré máme nárok nedostávame v dostatočnom množstve!“ ozval sa ten krpatý škčok celkom tam vzadu. („Sokolík, na teba si dám bacha,“ hovorím si v duchu.)
Ten ich hovorca, čo už dosť dávno vykúka z radu, spustil: „A zo zákona máme nárok na pravidelnú preventívnu prehliadku! A keď sme už načali problém, tak hygiena na pracovisku je niekedy katastrofálna. A ochrana nefajčiarov na pracovisku žiadna, stále tu niekto hulí. A malo by sa tu dvakrát denne čistiť. A skutočnosť? Škoda hovoriť! (Už som myslel, že aj poslednú vetu začne s „A“. To je teda štylizácia. „Tak teba nechám vyraziť pri prvej príležitosti.“ hovorím si opäť iba v duchu.)
Štrajku som zabránil s najväčším vypätím síl. Niektoré elementy chceli dokonca začať hladovkou! Sľúbil som zjednať nápravu.
Ihneď som telefonoval po radu jednej spriaznenej duši – tiež podnikateľ. Musíme si vzájomne pomáhať. Nechcel by som ho na tomto mieste nazývať že výpalník. Aj keď ... Lepšie je použiť citlivejšiu formuláciu – liečiteľ problémčekov. Nerobí nikdy nič grátis. Formy riešenia sú často pre nezainteresovaného pozorovateľa dosť drastické. „Príď na konzultáciu. Čím skôr, tým lepšie. Keď Ti to prerastie cez hlavu, bude to bolieť ešte viac.“ – ozve sa v slúchadle. Pracovníci cestou k nemu niečo tušili, ale opil som ich rožkom: „Veď ste chceli preventívku, tak tam ideme.“
Ako to dopadlo? Nebol to lacný špás, ale stálo to zato, lebo sa dostavila nesmierna úľava. Nemyslite si, že sa mi dolu popísaný zoznam racionalizačných opatrení robil ľahko. Vôbec nie. Mňa to v podstate bolelo viac ako dotknutých pracovníkov.
Kolega „terapeut“ chlapcov tak preventívne vyzvŕtal v priebehu jednej minúty, že problém chýbajúcej preventívky už nikto viac nespomenul.
S tým najväčším rebelantom som sa rozlúčil nadobro. To jeho správanie, vykúkanie z rady a neustále podpichovanie sa jednoducho už viac nedalo tolerovať.
Ostatní členovia našej neslávnej výpravy dostali od kolegu varovanie. Niektorí prvé, ale boli aj takí, čo dostali varovanie posledné. „Ešte raz a letíte tiež!“ – s kolegom podnikateľom nie sú teda žiadne žarty.
Dokonca museli akceptovať, že robotu po tom vyhodenom budú musieť odmakať aj za neho. A zadarmiko, veď celá akcia ma vyšla 2020.-Sk. Nemusíte ich ľutovať. Oni to stihnú. Veď ich ešte ostáva 31 usilovných pracantov - zubov v mojom chrupe.
