Vždy som si v krízových situáciách hovoril, že to nie je ešte také zlé. Veď vždy môže byť aj horšie. Čo je to jedno kilo nadváhy za jeden rok? Smiešna to jednotka hmotnosti. Tisíc malinkých gramov. Gram je taký malý, že ho ani nie je vôbec vidno. Kupovali ste už niekedy jeden gram bravčového stehna? Nie. No veď ani ja nie. Menej zábavný je už fakt, že pribratie tisíc gramov ročne praktizujem už asi dvadsať rokov.
„Takto to už ďalej nepôjde, kamoško môj!“ otváram dvere a kričím aby to bolo každému jasné, čo bude nasledovať. „Neschovávaj sa, vidím ťa!“ blafujem, aj keď ho ešte nevidím. Pýtate sa že koho? No toho darmožráča nenásytného, príčinu mojich všetkých neduhov, toho čo mi vždy hodí poleno pod nohy, toho odkundesa závislého na vyprážanom rezni, toho lenivca jedného ufrflaného, toho pôžitkára, toho nemravníka holdujúceho lukulským hodom a čo ja viem čo ešte – jednoducho moje druhé Ja (m2J).
„Zvolávam rodinnú radu!“ a pokračujem „Situácia je taká vážna, že nám už pomaly nestačí rozsah na váhe, keď si kontrolujem hmotnosť.“ „Máš ju kúpenú tretí rok a ešte si ju nevybral zo škatule.“ kontruje m2J.
„Toto čo má znamenať!? Toto je nejaký konštruktívny prístup k riešeniu nášho problému!? Musíme schudnúť a to čo najskôr!“ hovorím už mierne zvýšeným hlasom.
„Nezapneme si telku? Dávajú futbal.“ skúša to nesmelo ten malý diabol.
„Nie! Pokiaľ neprijmeme konsenzus, tak sa odtiaľto ani len nehneš!“ odvrknem, ale v kútiku duše začne nahlodávať môj elán ten televízny futbalový prenos.
„Mám nápad.“ preruším trápne, niekoľko minútové ticho. „Dáme si záväzok: od zajtra, alebo ešte lepšie od pondelku chudneme a začíname športovať.“ víťazoslávne triumfujem. Keďže začína futbal, tak m2J súhlasí.
Zohriali sme si pizzu, otvorili fľaštičku červeného, zapálili cigárko, vyložili nohy a nerušene sledovali športový kanál. Nepodstatné detaily, že aký šport by to mal byť sme nechali na nedeľu. Do chudnutia sa nesmie človek pustiť hr-hr. To je ako s ekonomikou. Tá keď sa tiež prehreje tak je to zle.
Zaspávam s pocitom, že opäť som vykonal niečo pozitívne pre svoje zdravie. Sníva sa mi krásny športový sníček. Utekám si po lese, preskakujem kaluže, spadnuté stromy, milenecké páry, kopy odpadkov a v tom ... prásk! Rana ako z jasného neba. Zvalcoval som cyklistu. Ešte že to bol iba sen. Upotený to utekám spláchnuť fľaštičkou piva. Žeby boli lepšie šachy? Ale kdeže, veď pri tom sa musí rozmýšľať. Čo to m2J vlastne vymýšľa s tým športovaním. Chce ma dostať do hrobu? No hneď zajtra si s ním pohovorím na túto tému. Ja mu dám záväzky!
