Už tušíte celkom správne, že dnes to bude znovu ornitologicky zameraný článok. Už tradične Vás musím varovať, že očakávania vrcholne odbornej state s množstvom hodnoverných informácií budú opätovne nenaplnené.
Inak to, že on je Francúz a ona Nemka, tak to je pravda. Dočítal som sa to v miestnom periodiku.
Bocian je alsaský...čo vlastne. Nemôžem napísať že národný vták. To je debilovina, ako hovorí Miro. Bocian je...symbol Alsaska. Tak je to správne. Viem to od Roberta, ktorý je už mimochodom dôchodca. Povedal mi to, keď sme boli v Štrasburgu. Takže to mám z prvej ruky.
V našej spoločnosti neustále rezonuje otázka: „Kto je viac zodpovedný za výchovu mladého mladého jedinca? Rodina, alebo škola?" Bociany školy nemajú, tak vychovávajú rodičia. Dnešná lekcia bude zameraná na domáce práce. Ide sa trénovať stavba bungalovu a následná údržba nehnuteľnosti, čo po bociansky znamená upratovanie.
Tatko bocian má na túto činnosť svoj vlastný názor. Určite, ako každý samček na svete, by rád priložil zobák k dielu a niečo upratal. Má však kedy? Veď on musí strážiť revír!
Trojičky sú každým dňom väčšie a väčšie. Dozrel čas na vyšší level. Nasleduje hodina lietania. Deti moje, takto sa štartuje...
...a takto sa pristáva. Kapišto?
Bociany nevedia vyprávať, tak preto klepocú. „Klep klep klep klep klep." - klepoce ona po nemecky. „Klep klep klep klep klep." - klepoce on po francúzsky. Takto si navzájom vyklepali lásku. Nastáva neskorý večer, potomkovia konečne spia a to je najvhodnejší čas na trochu romantiky.
Tak nebudeme už viac rušiť. Želám Vám príjemnú, pokojnú dobrú noc.
Doplnok 03.07.2011: Dnes ráno (o 7:00) sa bociančence osmelili a my sme mohli sledovať ich prvé kroky lety do života. Samozrejme pod dozorom starostlivých rodičov. Sedeli na neďalekej streche miestnej reštaurácie a s odstupom, ale aj nadhľadom, pozorovali ratolesti pri pilotných skúškach.
