Pred samotnou tvorbou si musíme zadovážiť ateliér. Ten sa dá vytvoriť pomerne jednoducho aj v domácich podmienkach. Vyčleníme si vhodnú miestnosť. Potom tri, štyri dni neupratujeme a ateliér je na svete. Zdatnejší jedinci to zvládnu do štyroch hodín. Finančne to nie je najlacnejšie hobby, lebo mimo farieb, plátna štetcov, paliet a podobných kraviniek potrebujeme aj prítomnosť múzy. Tá sa najlepšie láka na cigarety a vínčisko. Inflácia a spotrebná daň robia svoje.
Takto sa rodí veľdielo. Pridáme tomu trochu tretieho rozmeru – 3D. To fčul frčí. Nemám na mysli veľkosť podprdy, aj keď také frčia stále. V tejto fáze tvorby nasleduje sebareflexia autora, preto sa na chvíľu zastavíme. Otvoríme si ďalšiu frankovku a sebakriticky zhodnotíme maliarsky výkon, svetonázor autora, jeho politickú príslušnosť, ako aj celý doterajší priebeh prípadnej choroby. Súhlasím, máte úplnú pravdu. Tú besnú nebíčkovskú modrú treba zrušiť. Do pekla s ňou!
Ideologicky a zdravotne ide nesporne o nie závadné dielo. Použil som acrylové farby, ako napr. zelenú, žltú, bielu... Ups! Chybička. Biela a čierna nie sú totiž farby. To som sa minule dozvedel z TV.
Nakoniec to celé postriekame bezfarebným lakom. Ozónová diera, klimatické zmeny a údená slanina sú zákerné. Dočista by nám ten originál sprznili. Preto ten lak, aj keď sa to potom blyští ako psovi...
No a kde je ten v nadpise sľubovaný erotický zážitok? Vám ta váza nič nepripomína? Naozaj nie? Tak to ste potom dutý ako tá váza a dajte sa radšej vyšetriť.
