Slnko pražilo takým spôsobom, ako keby bolo za to platené. Svokor nelenil a urobil STK-áčku na našom strojovom parku. Dofúkal pneumatiky, namastil reťaz a mohli sme neohrozene vyraziť na cestu. Za dobrodružstvom, zdravím pobytom vo voľnej prírode, ale predovšetkým za hubami. Sezóna je tu, treba to využiť.

Aby sme mohli zbierať lesné plody, musíme sa k nim dostať tak povediac priamo na dosah. Z titulu lipnutia na vlastnom živote volíme prezieravo menej frekventované komunikácie lokálneho významu. Z Prievidze šibujeme cez Lazany do obce Nedožery. Sú to vlastne Nedožery-Brezany, ale ja nikdy neviem ktorá časť je ktorá. Zastavujeme sa v miestnej krčme, kde zabraňujeme totálnej dehydratácii organizmu jedným rezaným.


Tieto exempláre sa zaraďujú medzi drevokazné huby. Ale my ich zaradíme radšej medzi drevo skrášľujúce odrody. Pokocháme sa a ideme ďalej, nakoľko sú najskôr nepožívateľné.

Konečne niečo hodnotné, čo strčíme do košíka.

Poctivý rybár by povedal, že sú pod mieru a vypustil by ich naspäť do vodného toku, čo poctivý hubár nikdy neurobí. Je každému jasné, že keď je huba raz ľudským zrakom uvidená, viac nerastie a až sa tak trasie od rozkoše, keď skončí s kamoškami v košíku.

V tráve sa schováva rodinka kozákov. Jedného beriem do rúk a odborným pozdĺžnym harakiri mu skontrolujem stav vnútorných orgánov. Má totálne červivú dušu. Chlapci, vám už niet pomoci.
Trávnatý povrch na okraji hory sme nechali svojmu osudu a zamierili sme do vyprahnutejšieho terénu. Oplatilo sa, šup s ním do kešene.

Muchotrávka červenkastá je v mojom rebríčku obľúbenosti na popredných miestach. S cibuľkou a vajíčkom je úžasná.

Suchohríby sú tiež kamaráti. Krásne voňajú a nestratia sa ani v praženici, ani po vysušení. Len sa niekedy potvory poriadne maskujú.



Veľkého dubáka nájde každý dubák. Trčí si do výšky a vystatuje sa aký je fešný.



Niekedy sa krčí k zemi a tvári sa že tam nie je. Lenže skúsenému pátračskému oku neunikne.

Bacha, svokor ide okolo. „Máš?" - jemne opačujem. „Trochu mám," - odvetí a fujazdí na ďalšiu štáciu. (Vždy má viac ako ja.)

Niektoré tie malé pankharty sa dokážu až čertovsky maskovať. Hlavne keď prídem zo svetla do tmavej hory. Vtedy nepomôže nič iné len sa nafázovať na ich vlnovú dĺžku. Fázuje sa nasledovne. Vezmem si nealkoholický, so sebou prinesený nápoj, zapálim si jedného čmuda a je to. Zreničky sa prispôsobia, a potom je to už hračka.


Niekedy sa vyskytnú aj albíni medzi hríbmi. Sú to chameleóni. Menia farby ako sa im zachce.


Nasledujúcu hubu neodporúčam zbierať. Ani pre bádateľské účely. Je pekná, tvári sa ako neviniatko, ale je to poriadna mrcha. Tá Vás zabije, neviete ani ako. Údajne je to veľmi chuťovo lahodná huba. Tvrdia tí, čo prežili. Opakujem, Muchotrávku zelenú neberieme!!!

Na druhej strane brehu požívateľnosti sa vyskytujú Lieviky trubkovité. Títo sympatickí jedinci rastú v trsoch a nedajú sa s ničím a nikým pomýliť. Sú jedlé a vynikajúce. Veľmi som sa im potešil. Nakosil som celú tašku.

Samozrejme plátenú priatelia, igelitku na lov húb zásadne neberieme. Jednak to šuští, huby by sa nám mohli vyplašiť a po druhé, taký igelit domáci dokáže bez námahy preonačiť inak jedlú hubu na poriadnu jedovatosť.
Ešte niekoľko impresionistických krajiniek (autorove zelené obdobie) a môžeme putovať do príbytkov.




Akcia bola vyhodnotená účastníkmi v krčme v Lazanoch pri pive a guláši ako „úspešná".