Ak ste teda už prekonali zábrany, tak teda vitajte v tomto článku. Tušíte správne, bude to o brutalite (nie policajnej), o násilí (nie v rodine), o vražde (nie rasovo motivovanej) a budú tiecť potoky krvi. Pozn. autora: Témy uvedené v zátvorkách si necháme na dlhé zimné večery, keď nad nami zvíťazí depka a nepriateľ v predčasných voľbách. Dnes to bude o jednej, nie teda celkom typickej a už vôbec nie kóšer zakáľačke svine domácej.
Kúpili sme prášku, lebo v paneláku sa to obtiažne pestuje. Môj tata, (s dôchodcami si človek užije niekedy neskutočný kopec srandy), v rámci úsporných opatrení rozhodol, že toho rypákovca kúpime živého. V rámci „akcie Z" ho spoločne s amatérskym mäsiarom na profesionálnej úrovni (v civilnom zamestnaní revízny technik plynových zariadení) svojpomocne popravíme a zachránime ho tým od ešte väčšej obezity.
Prasiatko nocovalo v našej garáži. Je to radová garážová zástavba na okraji mesta. Nebol to žiaden výstavný kus pripomínajúci sediaceho Budhu, skôr sa ponášal na nejakého indického jogína - taký 100-kilový chrt to bol. Odsúdenec na smrť ešte v prepravke schytal pukačkou medzi oči a bolo to. Majster Kat si aj s otcom ihneď praskli po jednom gambáčiku domácej pálenky, to ako na oslavu dobre vykonanej práce.
Svine majú rôzne charakterové vlastnosti, obdobne ako ľudia. Tento konkrétny prasací jedinec bol nadmieru prešibaný, ba priam až zákerný. V momente otvorenia dvierok prepravky z titulu presunu mŕtveho tela z bodu A (prepravka) do bodu B (koryto), sa toto telo, bez známky života, zrazu vzoprelo a ladným skokom (aký ovládajú iba veveričky a svine domáce s dozadu stiahnutými ušiskami) sa ocitlo pred garážou. Bola zrazu slobodná, ale nevedela, čo si má o tom všetkom myslieť, tak tam iba stála ako Slovák v rade na pošte. Použitím rôznych štýlov boja (sumo, výkriky: „Ná moja, cip, cip!", tanečné kroky, toreadorské finty) sme ju vyľakali a ona nám ušla. Našťastie naspäť do garáže.
„Držte ju, mám ešte jeden patrón!" volá Jožo. Sviňka pokojne stála až do momentu vybratia náboja z vrecka. V tomto okamihu Ďoďko schytal poriadnu šupu a nábojček skončil s cinknutím na podlahe. Hľadanie drobných predmetov v tmavých neosvetlených a uzavretých priestoroch si vyžaduje určitú dávku zručnosti. Časový faktor zohrával tiež svoju negatívnu rolu. Náboj sa však našiel, pukačka bola zaraz priloživšia k objektu a ... nič! Ešte raz a ... nič! „Sviňa jedna, zvlhol!" volá Jozef. „Kto? Ja?" volá Igor. „Patróóón!" dostávam odpoveď a nie som si istý, či iba ten náboj je mokrý, alebo aj mne cvrklo. Prestávka :
„Zrazím ju autom!" navrhuje ten najväčší podliak na okolí, čiže ja. „Nie, ja ju zakolem nožom!" kričí v afekte revízny technik a zaraz aj ukončil krátky svinský život statočného prasaťa. O minútu neskôr sa vedľa po ceste presúvala celá základná deväťročná škola na branné cvičenie. Deťúrence našťastie nič nepočuli a nevideli.
