Iba s ťažkosťami sa odkopem. To zas bude deň. Oni si spia a čučím do stropu ako zabudnutý drúk v hore. Keby som bol aspoň ako ten kôl v plote. Pavučiny by tiež mohli zmietnuť z rohov. Aj vymaľovať by sa patrilo. Mám to všetko preskúmané a už niet čo ďalej objavovať . Prečo so všetkým, ale naozaj so všetkým čakajú na mňa. Tak si iba tak ležím a čakám. Ja mám času dosť. Veď bezvládny človek ani iné robiť nemôže. A tak veľmi by som chcel. Tá depka je dnes ozaj poriadna.
Niekedy, keď si to vyžobroním, tak ma vynesú von. Som tzv. nemobilná osoba. Pekne ma uložia a ... zase ležím. Ako vo svojej izbici, len s rozdielom, že na čerstvom vzduchu. Keby ma aspoň sedieť dali. Ozaj, už ste videli čerstvý vzduch v Prievidzi? To je normálne environmentálny výsmech. Tu je toho celkom dosť. Aj vzduch sa dá dokonca vidieť. Ale čerstvý určite nebude, lebo je taký do žlta. Celkom slušne tu pofukuje. Ešte že som v závetrí a zababušený až po uši. Ešte aj čapicu mi nasadili na šišku. Ležím si zmierený s osudom a pozorujem oblaky. Ja si myslím, že to oblaky nie sú. Predstavujem si ich ako rozličné veci, tváre a tak. Oblaky sú kamaráti. Aj vtáky sú celkom fajn. Len tak prefgnú a už ich niet. Aj najlepší kamarát vás skôr či neskôr zradí. Mraky zmizli a vyšlo slnko. Pleští mi do ciferníka ako najaté. Čo som na výsluchu? Chce sa mi z toho plakať. Bacha, niekto ide. Nemám rád keď mi niekto vbehne do obrazu. To trvalo. Ešte že vám to trklo urobiť mi tieň. No perfekt, to sa vám podarilo. Teraz budem čumieť do farebného slnečníka. Zelená, žltá, červená, modrá. Dokolečka, dokola to isté. Nie, dnes som sa nemal radšej prebudiť. Robia mi to naschvál. Vedia že sa nedokážem sám brániť.
Noc je spojenec osamelých duší. Tak to mohol napísať iba nejaký idiot. Noci sú vôbec najhoršie zo všetkého. Všade okolo samá tma a to ticho... Ticha sa bojím. Ani sa nepohnem pod paplónom. Pre istotu. Počujem tikať budík v kuchyni. Zase zabudli zavrieť dvere. Keď sme už pri tom, perina je ešte horšia. Vždy to prekliate perie mám na jednej strane. Ako keby som nemal inej roboty ako perie v perine naháňať. Keď sa konečne odkopem, tak pribehnú a prikryjú ma. Chcem im povedať že... ale chýbajú mi slová. Keď ma pohladia po tvári, tak sa radšej tvárim že som znovu zaspal. Posratá perina. Už aby prišlo ráno a oslobodilo ma. Pyrrhovo víťazstvo. Veď budem zase iba ležať. Takto som si ten prekliaty život nepredstavoval. Možno ma vykúpi až smrť. Budem si ležať v truhle a hľadieť do... Pre boha živého, len to nie. Ležať celú večnosť a pozerať do prázdna. Musím to nejako zariadiť, aby ma spopolnili.
Ale už je čas jesť. Mám to dobre nacvičené ako ich privolať. Za chvíľu sú tu. Nebojte sa. Fuj, to je neznesiteľný smrad. Zase ležím vo vlastných výkaloch. Som nechutný. Ale už je tu. Prečo prišiel ten vpredu nevyvinutý? Teba nechcem! Čo sa chytáš! Daj mi pokoj a choď si pozerať ten svoj futbal. Ziapem ako pavián z posledných síl. Ja chcem toho druhého človeka. Toho čo má tie zásobníky mliečka vpredu. Mamáááá, daj mi jesť, povedz tatovi že zadok počká.
Venované malému Samkovi, ktorý raz bude veľký.
