Leto skončilo. Jeseň prebehla ako nič. Vonku vládne zima. Mravce si sedia v teple a žerú. Cvrček sa krčí niekde pod mostom, ako kedysi bezdomovec v imperialistickej cudzine. Pomaly, ale isto mu dohorieva sviečka života. V poslednej chvíli ho spasia mravčeky. Rozuzlenie s mravným ponaučením bude na konci článku.
Tento rok som bol usilovný, minimálne tak, ako Ferdo mravec. Alebo ako včielka Maja. Videli ste tých dvoch niekedy robiť? Len si labzovali hore dole po svete a zbierali životné skúsenosti a príbehy. Ja som tiež, počas letných mesiacov, medzi obdobiami váľania šuniek, zbieral materiál. Nie stavebný, ale blogovací. Chodil som kade tade po okolí a fotil, aby som mal čo uverejňovať počas zimného obdobia. Čo všetko ja pre Vás neurobím.
Aby nebol prechod od zimy smerom k teplu taký drastický, začneme s jesenným obdobím. Vybral som sa so svokrom do lesa. Bicyklovať. Svokra, ona je svokrova manželka, nás vyprevadila s dodatkom, že by nebolo od veci, keby sme nekrútili pedálmi iba tak zo špásu, ale by bolo žiaduce, keby sme nazbierali, popritom, aj nejaké tie hríby. (Je jasné, kto je tu mravec a kto cvrček.) Argumenty, že nerastú neboli akceptované.
Les je počas jesene krásavec. Stromy a kríky sa vyfintili do pestrých farebných šiat. Jemný, ešte nie veľmi studený vetrík si pofukuje. A tie nehanebné dreviny, vlniace sa podľa toho ako im vetrík píska, začínajú svoj každoročný striptíz. Postupne zhadzujú svoj nepotrebný šat. Napokon skončia ako nudisti a celú zimu sa potom nudia.
Hríby dnes neberú. Bolo sucho a keď som na Slovensku, tak jednoducho nerastú. Rokmi získavam pocit, že mi to robia naschvál. Hríby, ale aj huby sú strašne hanblivé. Keď ma zočia, hneď sa schovajú. Ani tu neboli.
Problém je, že sme úzko špecializovaní. Zbierame zásadne dubáky. Test pozornosti pre jastrabozrivého čitateľa: koľko dubáčikov sa nachádza na nasledovnej fotke?
Ako som spomenul, huby sa hanbia. Niektoré sa od hanby až červenajú. Aj som chcel mojej svekruši nejaké nazbierať. Aby sme reku neprišli s prázdnymi rukami a zároveň splnili príkaz. Lenže ja mám dobrú svokru, ktorá nie je padnutá na hlavu, aby nám to zbaštila.
Nie som ja veru hubárske drevo neotesané. Nasleduje dôkaz v podobe masliaka. Okrem neho sa pritrafili ešte nejaké bedle. Praženica bola. Návod na prípravu: hríby určené do praženice nikdy, ale naozaj nikdy neduste a nevarte. Tá magľajzová hmota je tak odpudzujúca. Iba dáme na panvicu trochu oleja, alebo masti a hríbiky opekáme. Potom sú origoš. Môžete mi veriť, doposiaľ som vždy prežil.
Po peknom relaxačnom výlete nasleduje návrat do civilizácie. Manažér spojil príjemné s užitočným. Aj manažéruje aj žerie. Kotlíkový guláš nemal chybu. Obec Lazany, krčma „Brod". Vrelo odporúčam.
Sľúbil som Vám na záver mravné ponaučenie. Mne by sa síce viac páčilo nemravné ponaučenie, ale žiadne ma momentálne nenapadá. Tak aspoň pravda o mravcoch. Oni si pôvodne mysleli, že cvrček to má už za sebou. Tak ho spakovali, že do špajze. Veď by to bol hriech, nechať ležať bez úžitku taký výdatný zdroj proteínov. Lenže on sa prebral a začal husličkovať. Neviete si predstaviť, aká nuda je v mravenisku počas zimy. Aj keď cvrlikal falošne, bolo to považované za určité spestrenie. Okrem toho, zjesť sa dá aj na jar. Aspoň sa im dovtedy nepokazí. Aj tak im zdrhne.
Úvaha s otvoreným koncom: Čím je asi byť lepšie? Mravcom, alebo cvrčkom? Alebo je najlepšie byť dubákom schovaným pod lístím? Vždy som si myslel, že v živote je dôležité mať nejaký cieľ. Alimitka mi však v diskusií vysvetlila, že dôležitejšia, ako samotný cieľ, je cesta, akou sa k nemu blížime. Niekedy je krivolaká, tŕnistá a s obchádzkami. Pamätajme, že keď sa nedá prekážka preskočiť, tak sa môže aj podliezť. To nie je švindeľ a ani žiadna hanba.
