Zakladať novú partaj nemám vôbec chuť, ani náladu. Máme ich plné priehrštie, len si treba správne vybrať. Aby sa mi ľahšie rozhodovalo, treba si to vyselektovať. Všetky tie bočné, viac, či menej podružné strany na okrajoch spektra škrtám. Mám svoju hrdosť a hlavne ambície. Byť na okraji nie je ani in a ani cool. Stred je tiež absolútne nežiaduci. Ostane nám zdravé politické jadro. No... zdravé. Povedzme že také BIO jadro. Prehnité a červivé a preto zaručene zdravé.
Zmena plánu, ani do strany sa nebude vstupovať. Spomenul som si na jednu, dosť závažnú maličkosť. Nerád nosím oblek a kravatu. Vyberiem si stranu, strhnem davy na tú našu stranu, tá so mnou vyhrá voľby a ja by som potom sklamal na plnej čiare. Ako by to vyzeralo, keby som ako prvý muž Slovenska prijímal Obamovcov v rifliach. Pekne krásne ostanem v ilegalite. Pozícia voliča nie je až taká zlá. V tomto okamihu preto vyzývam všetky politické strany, aby začali s ťahaním medových motúzov mne popod nos, na uťahovanie opaskov nemám náladu, predvolebný guláš môže byť. Sľubujte, sľubujte, sľubujte. A láskavo, chcem počuť iba dobré správy. Niečo v štýle: „30 € na hodinu a teplá strava dvakrát do dňa." Mám to rád, dodáva mi to nádej v lepšie zajtrajšky.
Každú dilemu vyrieši za nás život (LIFE). Tam som bral inšpiráciu aj ja.
Teraz bude nasledovať kardinálna otázka. Ktorá je lepšia,
červená, alebo
modrá?
Ako vždy, tak pravda bude niekde inde. Opúšťam tento bezpečný virtuálny priestor a odchádzam nakupovať základné suroviny, nevyhnutné pre prípravu pokrmu a ďalšieho receptového článku. Jedno je totiž stopercentne isté, s prázdnym žalúdkom sa ťažko politikárči. Ale ako hovoria futbalisti, ich tréneri, politické štruktúry a iní: „Nikdy nehovorím nikdy."
Ozaj, už sa za Vás nehanbím.
