Kaviareň, to nie je žiadna kaviarnička na periférii s rozmermi dva krát tri metre. Naša je veľká a priestranná. Strop, ktorý je mimochodom sakramentsky vysoko, odhadujem to skromne na viac ako štyri metre, ju robí ešte pompéznejšiu. Steny sú obložené drevom. Žiaden aušus v podobe preglejky, či lisovaného odpadu s hrdým menom drevotrieska, lež poctivý mahagón. Alebo je to eben?
Kaviareň sa volá Kaviareň. Je to jednoduché, výstižné a pomerne ľahko zapamätateľné. Každý iný názov rozšírený o čo i len jedno slovko (napríklad Kaviareň u Igora) by pôsobil nepatrične, ba priam dekadentne. Kvôli takýmto názvom boli vymyslené rôzne Café bary a Café bistrá. Naša kaviareň nie je odkázaná na takúto lacnú reklamu. Decentný nadpis na priečelí, keď už neón, tak maximálne jednofarebný a ladený do žlta. Nič blikajúce.
Stoly sú tiež z poctivého dreva. Môže ich skrášľovať jediná povolená dekorácia. Ťažký a masívny sklenený popolník. Kaviarenské posedenie je príjemné. Žiadne tonetky, ktoré by nútili hosťa urýchlene dopiť svoju dávku kofeínu a uvoľniť miesto pre ďalšieho nedočkavca. Ani obrovité a mäkké kreslo by sem nepasovalo. Jediným vhodným a správne zvoleným riešením je opäť drevené kreslo s hnedastým čalúnením.
Z ulice sa nevchádza hneď priamo do kaviarne. Ocitáme sa najprv v akejsi predsieni. Po ľavej ruke sú umiestnené toalety. Šatňa je priamo vpredu, oproti vchodu. Hneď vedľa, trochu napravo, visí na stene obrovské zrkadlo. Na náprotivnej strane obraz s kvetinovým zátiším. Krátky pohľad do zrkadla a vstupujeme dnu, míňajúc obrovskú palmu, ktorá navodzuje imperiálnu atmosféru koloniálnych dôb. Podlhovastý stolík s úhľadne uloženými novinami v bambusových rámoch určite neostane nepovšimnutý.
Osvetlenie je tlmené aj napriek tomu, že zo stropu visí obrovský secesný luster. Alebo práve preto. Svetla je tak akurát, skôr menej ako viac. Oči si však po čase privyknú na mäkké prítmie. Ťažké závesy dokonale bránia aj tomu najnenápadnejšiemu pokusu o vniknutie slnečných lúčov do útrob kaviarne.
((serovkavarne))
Počas horúcich a prašných letných dní je v kaviarni príjemne. To isté platí aj pre zimné obdobie. Vonku mráz, snehová brečka, ale v kaviarni je príjemne. Žiadna klimatizácia, či stropný ventilátor, ktorý by narúšal lenivé stúpanie dymu z cigariet, cigár a či fajok. Kaviareň si žije totiž svojim životom nezávisle od ročných období.
„Nie, bohužiaľ držkovú a viedenský rezeň nevedieme. Tiež mi bolo cťou." - zdvorilo vyprevádza vrchný zblúdilého turistu. Prísnym pohľadom a nebadanými pohybmi obočia naviguje pikolíkov, aby zase niečo nepoplietli.
V kaviarni sa zastavil čas. Vonku si plynie šialeným tempom a tu sa storočia naopak nič nemení. Kde inde, ako v kaviarni, mohol vymyslieť Albert Einstein svoju teóriu relativity? Dnešná doba vôbec nepraje kaviarni. Tá sa jej chce prispôsobiť, držať sa módnych trendov, rozšíriť svoju ponuku. Ale to už nie je tá kaviareň ako kedysi. Tie Naše kaviarne vyšumeli preč, rovnako ako naše myšlienky. Ani sme nestačili zaregistrovať, aké boli geniálne.
((Hlavakance))
