K tomuto nám slúžia rôzny domáci pomocníci, ako je napríklad hrniec, varecha, kuchynský nôž, svokra a medziiným aj mikrovlnná rúra. Tá naša bola na svoju dobu, keď sme si ju adoptovali, Mercedesom medzi mikrovlnkami. Toľko funkcií má, že po dvanástich rokoch sme ešte všetky nestihli vyskúšať. Nuž, ale rôčky nezastavíš. S vekom prichádzajú rôzne choroby a neduhy. Neobišlo to ani našu kasničku produkujúcu neviditeľné teplo. Aj by chcela, ale už nevládze. Aj sa točí, aj si vrčí, iba tie mikrovlny sú v nedohľadne. Po zdrvujúcom výkone a chvíľke oddychu sa nakoniec do dnešných žiarivých dní vždy ešte ako tak spamätá, naberie nové sily a fachčí ďalej bez poruchy akoby nič aj niekoľko minút. Skrátka je už tak rozmaznaná, že si vyžaduje neustále pozornosť a opateru z našej strany.
„Takto to už ďalej nejde!“- hovorí jedného slnečného dňa hlava rodiny.(Poznámka autora: čitateľ istotne pochopil kto to je.) „Ide sa kúpiť nová mikrovlnka.“- a už dve tretiny našej rodiny - základnej bunky spoločnosti sadajú do plechového tátoša. Dcéra si nás iba pohŕdavo premerala pohľadom, niečo prehodila o konzumnej spoločnosti, zapla si DVD prehrávač a nasadila slúchadlá na uši, čo v indiánskej reči Karla Maya znamená: „Howgh, dohovorila som.“
Júlový deň ako vyšitý. Na oblohe ani obláčika, slnko praží ako na Jadrane a my si to šinieme s mojou neoficiálnou polovičkou preplnenou ulicou nášho provinčného mestečka. Deň stvorený pre všetko, len nie pre nakupovanie mikrovlniek. Je fajn, že to auto má klimatizáciu. Ešte k tomu automatickú. V očakávaní budúcej kúpnej transakcie nám ani veľmi nevadí, že fungovať začína v momente keď vypínam motor a parkujem pri obchode.
Šok č.1:
„Tak to je ona. Chcem ju hneď!“ - srdiečko sa mi rozbúšilo od vzrušenia ako pri mojom prvom slaďáčiku na diskotéke v pionierskom tábore. Po chvíli, teda presnejšie po dlhej chvíli si nás konečne všimol autorizovaný predajca. Aj keď sa nám nepredstavil, tak kyslý výraz tváre prezradil nielen skutočnosť ako veľmi miluje svoje povolanie, ale aj ako sa asi volá – zaiste pán Neochota.
„Takúto by sme si zobrali a funkcie nám nemusíte vysvetľovať. Doma si prečítam návod.“- snažil som sa prerušiť trápne ticho. Pán Neochota zmizol v útrobách skladu. Čakanie som využil skúmaním vzoru vytypovaného spotrebného tovaru. „Nuž moja ešte nie si ani predaná a už si celá zafúľaná, doškrabaná. Aha veď aj unášač otočného taniera máš akýsi poškodený. No jasne, veď ten kovový kolík na ktorý sa nasunie unášač z umelej hmoty je ohnutý. Po krátkej dobe by sa adaptér opotreboval. Jasná výrobná chyba. Šlendriáni sú títo Švédi.“ - hovorím si v duchu. Aj sa mi jej uľútostilo.
Ale to už prichádza pán Neochota so škatuľou v jednej ruke. V jednej ruke? To bude nejaký omyl. Nebol. Bola to škatuľa od toho výstavného kráľovského kúska. Informoval som pána Neochotu o všetkých nedostatkoch vystavenej mikrovlnky, veď zaiste je celý deň zaneprázdnený a nevšimol si to. „Máme iba tento jeden kus, lebo toto je najšpičkovejšia mikrovlnka, je drahá a veľmi ťažko sa nám predáva. Preto máme iba jeden kus“ - ešte dnes mi rezonuje v ušiach odpoveď odborníka vzatého na slovo.„Ale ja túto teda neberiem, veď som Vám povedal že je poškodená!“ - ohradzujem sa a dúfam v kútiku duše, že v sklade sa predsa len nájde nejaký ten kúsoček mikrovlnky, ktorá by bola v poriadku.
Šok č.2:
„A to by Vám veľmi vadilo?“ - pýta sa ma Neochota s hranou naivnosťou a premeriava si ma malými prasacími očkami. Mysľou mi prebehnú filmové výjavy zo všetkých dielov Votrelca čo som videl. Nakoľko som slušne vychovaný človek, tak potláčam svoje sadistické sklony, o ktorých som ani nevedel že ich mám a zmáham sa iba na jediné slovo – „Dovidenia.“ Som z toho úplne zmätený, veď som chcel povedať - Do nevidenia!
Sadáme do vykúreného auta s klimatizáciou, zrak mám zatemnený zlosťou a líčka purpurové – od jedu. No nič, ideme skúsiť k neďalekým susedom. Vchádzame do oázy – ventilátormi ochladená predajňa, v pozadí hrá príjemná tichá hudba a ihneď si nás všimne usmiaty obsluhujúci personál. Stručne vysvetľujem po čom nám duša piští a ihneď dostávame erudovanú odpoveď: „Momentálne nemáme žiaden kus, lebo toto je najšpičkovejšia mikrovlnka, je drahá a veľmi ťažko sa nám predáva.“- klasické déjà vu . Kde ja som len také niečo už počul v živote. Nespomeniem si ani bohovi. To teplo je ubíjajúce. (Tak toto bolo 1. božie varovanie. Som však pohan a asi preto som to nezaregistroval.)
„Nie je problém. Objednáme, vytlačíme zmluvičku, zaplatíte záložtičku – polovičku z ceny a o päť dní je to tu ako na koni.“- šteboce slečna pri pokladni a dodáva: „V tej zmluve figuruje síce dodacia lehota jeden mesiac. Ale to nech Vás nemýli.“ Sám veľký šéf telefonuje niekam, rukou zakryje mikrofón slúchadla na telefóne a spiklenecky mi šepne: „ Žiaden problém, majú osemnásť kusov na sklade. Síce sa bohovsky predávajú, ale pre Vás je to zarezervované.“ (Bum! Padol mi kameň zo srdca. Urobilo to taký lomoz, že som nezachytil 2. božie varovanie.)
Pri podpise zmluvy zisťujem že dodacia lehota sú dva mesiace. „Asi to zmenili.“- hovorí tá pri pokladni. Kto a prečo to zmenil, tak to som sa nedozvedel. Asi nejakí Ufóni. (3. božie varovanie a ja stále nič.)
Už je ruka v rukáve, odchádzame spokojne domov aj so stojanovým ventilátorom. Na druhý deň ho skladám. Návod dám bokom. Ktorý chlap by sa zdržiaval takou hlúposťou ako je návod. Skladám, skladám, skladám. Po naštudovaní toho prekliateho návodu pre ženy to ide ako po masle. Stále mi však niečo vadí. Zahľadím sa na neho a v tom mi to udri do očí. Veď mi predali ventilátor bez vrtule!(Neviem či to bolo 4. božie varovanie, alebo pomsta ohnutého unášača mikrovlnnej rúry.)
A ako to celé nakoniec dopadlo?
1. Ventilátor nám vymenili ešte v ten deň s poznámkou, že mikrovlnka bude asi už v piatok tu.
2. Po troch mesiacoch telefonovania som sa napajedil a vypovedal už neplatnú zmluvu. Peniaze mi samozrejme vrátili. Tak boli šokovaní, že sa mi dokonca ani neospravedlnili.
3. Doma používame starú mikrovlnku. Našťastie sa to nedozvedela, že sme ju chceli dať do starého železa. Aj keď má Alzheimera – niekedy zabudne mikrovlniť a iba vrčí na svoje okolie, tak sa snaží. Je to starší typ bez pripojenia na internet a tak si to neprečíta na tomto blogu.
4. Napriek liečbe opakovaným šokom a napriek štyrom božím varovaniam ostávam naďalej neznabohom ako aj optimistom.
