Jedného dňa, tak začína drvivá väčšina príbehov, takto mínus jeden kvartál pred rokom, skrsla myšlienka. Nie moja a preto aj nie v mojej hlave. Ale bola dobrá. To sa musí uznať aj s odstupom času. „Pôjdeme do Brna? Je tam Tutanchamon." - šveholí družka môjho života. Všimnite si prosím vetu: „Pôjdeme do Brna?". Je to otázka, lebo to má otáznik. Toľko teória. A prax? Tá je taká, že aj keď to obsahuje „?", tak to vôbec nebolo myslené ako opytovacia veta.
Ako vidíte, ocitli sme sa v Údolí kráľov. Až niekde za siedmymi horami a dolami, konkrétne v Egypte, ale ako už viete tak v Brne. Fotiť sa tam mohlo, ale bez blesku. Potom to aj tak vyzerá.
Teraz trochu o Tutovi. Žil veľmi dávno a veľmi krátko. Údajne bol faraón. Prosím nemýliť si s farárom.
Niektorí tvrdia, že údajne neskonal iba tak, ale násilnou smrťou. A aby toho nebolo dosť, tak sa šíri názor, že bol údajne dokonca ženského pohlavia. Tak to je on, respektíve ona.
Keby ho nevykopali dvaja britskí archeológovia, Howard Carter a Carnarvon, tak by o tom neborákovi nikto ani len nechyroval. Prvý kopal, druhý nie, lebo bol lord. On to však celé zacvakal.
Tieto kliky háky nie sú iba tak, to je písmo.
V Egypte mali pekné garáže. Zlaté. V tejto bol zaparkovaný náš Tuto.
Pôvodne mi vtĺkali do hlavy, že matriošky vymysleli v Rusku. Pri Níle ich mali asi skôr, len sú prekrojené pozdĺžne. Sovietske boli priečne.
Nasleduje ukážka umenia vtedajších šperkárov.
Faraóni boli scestovaní. Vpredu sedel on a vzadu faraónka. „Čo hovoríš miláčik? Vôbec Ťa nepočujem. Strašne tu špliechajú vlny!" Ej veru, dobre bolo takému faraónovi.
Plavili sa hore dolu po Níle a istotne aj ďalej. Určite zablúdili k protinožcom do Austrálie. Veď odkiaľ by mali bumerangy.
Toto je veľmi dobrá vec do pracovného pomeru. Podložka pod unavenú pracantovu hlavu. Z diaľky to vyzerá, že usilovne makáte zhrbený nad uzávierkou, alebo chystáte podklady na poradu a Vy si pritom spokojne driemete.
Tutanchamon bol vôbec jedným z prvých blogerov široko ďaleko. Tu je jeho nádobíčko.
Aby som zhrnul všetky prepotrebné informácie, všetko čo potrebujete, aby ste sa stali známou celebritou, je to, že musíte zomrieť a počkať, kým Vás niekto objaví. Ja som však rozhodol pre opačné garde. Najprv byť objavený a až potom neskôr byť umretý.
Kedy sa človek bežný stáva celebritou? Keď sa dostane do čítaniek:
Alebo keď visí v galérií. Najlepšie ako obraz. Visieť v prievane zavesený za ... nie je bohviečo:
Vydanie vlastného CD nás zviditeľní až habadej. Je to pomerne lacné a je to IN:
Na zahodenie nie je ani to, ak máte kamarátov na správnom mieste. Napríklad majiteľ tetovacieho štúdia, to je kamarát na tom správnom mieste. A hneď ste aj Vy na tom správnom mieste.
Možností je veľa, tak hor sa byť slávnou celebritou. Uznajte sami, tá podoba:
Návod ako sa stať celebritou:
((butysvaty))