Skôr, ako to tu celé dostanem do otáčok, musím vás varovať. Nevytvárajte si dopredu predstavy o niekom! Na vysvetlenie sa obetujem a poslúžim ako príklad. Tak aby ste vedeli, ja keď veľmi chcem, dokážem pôsobiť ako nadštandardne sčítaný noblesný intelektuál. Prečo? No lebo viem až neskutočne rýchle gúgliť. Možno by som vás to aj naučil. Keby ste mali záujem. Ale pozor, nie je to lacná záležitosť. Koniec reklamy. Moja ročná spotreba výtlačkov knižného trhu sa pohybuje v intervale od 5 do 8 kusov. Nie, do 7. Áno, máte 100% pravdu. Ignorant, trdlo, celkovo stratená existencia a tak.
Neplačte, ja sa možno polepším. Teraz aspoň viete, prečo majú falošné predstavy prívlastok falošné. Sú však ešte horšie veci! Poďme na ne. Predsudky sa volajú. To sú vám také svine ukrutánske, že až. Samozrejme aj tie vlastním. Celú fúru. Aj vy ich máte a dokonca aj oni ich majú. Má ich každý. Sú v nás. Získať je ich ľahko, zbaviť sa ich ťažko. S predsudkami potom môže jedinec, náhodne sa vyskytnuvší v trochu osvietenejšej spoločnosti, vyznievať prinajmenej ako totálny hlupák. Lenže keby len to, smiešnym dojmom tam on pôsobí. To sme chceli? Už začínam moralizovať, preto nasliním prostredník a obraciam list.
Nikdy, dobre si ti zapamätajte, nikdy by som nekúpil nejakú pochybnú knižočku, na dôvažok bez tvrdého obalu. Som predsa chlap a nie baba! No a keby to náhodou vydali v tej firme, čo sa asi volá po tej argentínskej plavovláske, čo ju spievala Madonna v jednom filme, tak to by bol už vrchol všetkého, takže nikdy. Ja si toto jednoducho nemôžem s mojim imidžom (píš image) dovoliť. Ja, ktorý čítaval noviny zásadne od zadnej strany a ani nechcite vedieť že kde. Boh s nami a evitovka od nás!
Za knižku som vysolil 8,99 €. No a čo! Toto vám chcem povedať. Vždy som sa obával anketárov. Modelový prípad. Mám čerstvo zahasený smäd. Piatimi výčapnými svetlými ležiakmi, popretkávanými rovnakým počtom borovičiek. Tú síce nepijem, ale ako príklad to tu môže figurovať. Ozýva sa hlad, načim sa domov poberať. Istým námorníckym krokom vhupnem do rozmazaného, slnkom zaliateho babieho leta. Už to je samé o sebe poriadny záber a ja vbehnem pred mikrofón s kameru priamo Eni s Oliverom. No a potom tliacham dve na tri. Darmo po odvysielaní apelujem, že veď ja môžem, ja môžem. V názve to máte, že reku Aj Múdry schybí.
Ale posvieťme si na anketárov. Oni sú rafinovanejší, ako vyberači na detskú onkológiu. Ani sa nenazdáte a zákerná otázka sa na vás valí, len zadusiť a zadusiť vás: „Že akú knižku práve čítate?" Tvárim sa seriózne, okolnosti si to vyžadujú. „Mám toho momentálne viacej rozrobeného. Hlavne literatúra faktu, tá hra u mňa prím. Viete, ja čítavam zásadne iba v mojom hojdacom kresle. Ako sa to len volá?" - to je však áno len taká finta na blbých, dobre ja viem ako sa to volá - „Ahá...už viem. Strážna veža od toho Jehovistu, čo napísal starý a nový zákon. Toto je voľné pokračovanie, viete?" A mám to v suchu.
Z duše, nenávidím je silné slovo, nemám rád je vhodnejšie, recenzie. Ešte raz a zrozumiteľne. Nemám rád recenzie. Keď nie všetky, tak aspoň štyri z piatich. Lebo ja zvyčajne v 4 prípadoch z 5 naletím. Potom mi ostávajú do konca roka iba 3 knižky. A kto vie, aké tie budú. Každému sa páči niečo iné, niektorým aj to isté. Na vine je v mojom prípade vzdelanie. Všeobecné, stredné a gymnaziálne s maturitou. Rozbor básne - to je ten zabijak múz. Cítim sa ako hrdobec...to je ten brouk.
Touto cestou sa ospravedlňujem. Ja to neviem a ani nechcem vedieť písať. Veď to by som nerozchodil do smrti, keby som omylom prezradil to o tom záhradníkovi. Čo? Že vy nič neviete? No to, že je vrah...ups!
Vy teraz neviete, či sa ju oplatí si kúpiť, alebo nie. Ja som ju prečítal a spravil som dobre. Pomáha, keď to nejde ako po masle. Odpoveď je jednoduchá, ale odo mňa ju nečakajte.
Aby som nezabudol, o tomto to malo byť. Možno aj bolo. Asi.
