☞ Heš hriešne myšlienky!!! ☜
Trojka. Prečo magická? Neviem, ale v mojom prípade je to určite tak. Hovorí sa že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. (A čo lykožrút? To iba tak na okraj.) Keď sa už smola lepí na päty, tak minimálne trojnásobná. Treba mi ďaleko chodiť po príklad? Nie! Úplne postačí, ak nesmelo a s výrazom neviniatka mrknem jedným očkom do zrkadla. Len aby nepuklo.Trojnásobná katastrofa v poprehadzovanom garde.
Katastrofa prvá - sťahovanie. Kríza neobišla veru ani nás. Čo to tu trepem, už vo februári sme sa v nej poriadne vykúpali. Tak sme sa jedného krásneho dňa rozhodli, že zmeníme prechodné bydlisko. Budem to mať bližšie do rachoty a aj ušetríme na nájomnom.. Priatelia, radšej trikrát vyhorieť, ako sa raz sťahovať.
Katastrofa druhá - vyhorenie. Nenarážam na depresívny stav mysle. Nám vyhorela doma poistková skrinka v elektrickom rozvode. Traumatizujúca udalosť, ale našťastie riešiteľná a operatívne odstránená.
Medzihra: tak som sa dozvedel, milý môj čitateľ, že tento rok opätovne oslavujeme. Je mi kapišto, že dôvod na štrnganie poldecákmi sa vždy nájde. Ale päťdesiatka je 50-ka.
Nasleduje test s otázkou: „Poznáte Nilsa Bohlina?" (Pri hľadaní správnej odpovede nezabúdame na fenomén švédskej trojky.)
Mohol by to byť:
a) populárny predstaviteľ titulných rolí vo filmovom porno priemysle, alebo
b) ten chutnučký blonďavý chlapček čo balil Pipi Dlhú Pančuchu, alebo
c) jeden absolútne neznámy pracujúci inteligent.
Tretia možnosť je pravda pravdúca. Nils, budeme mu tykať, tak tento náš Nils, švédsky inžinier, na chlp presne, pred polstoročím vynašiel trojbodový bezpečnostný pás. Dovtedy sa používal iba dvojbodový pás. Najnovšie si vystačíme iba s jediným bodom a ten sa volá G. Ale curignime k švédskemu trojboďáku. V roku 1959 ho, ako prvý z producentov plechových kasní na kolesách, začala montovať firma Volvo. Predpokladajú, že od 60 rokov minulého storočia tento revolučný vynález v oblasti bezpečnosti zachránil viac ako 1 000 000 životov. Môj milý citlivý čitateľ, nemusíš ľutovať pracovníkov pohrebných služieb, majiteľov kvetinárstiev a občanov farárov. Ako vieme, víťazstvo je to iba relatívneho charakteru, oni si prídu na svoje, lebo na každého dôjde. V Nemecku používa, podľa štatistík, bezpečnostný pás deväť vodičov z desiatich. Na Slovensku - ani jeden žandár.
(Seriózne informácie čerpané z ADACmotorwelt 2/09.)
Katastrofa tretia - barany barany buc. To Vám teda poviem, takú šupu som neočakával. Stalo sa to 31.októbra. Mali sme šťastie, lebo všetci svätí stáli pri nás. Našťastie im sviatok začínal až o hodinu. Inak by ma už oslavovali v pondelok - na Pamiatku zosnulých.
Hovoria, že v prípade blízkosti smrti sa Vám premietne v okamihu celý život. V tomto prípade mi asi smrť nehrozila. Bolo to všetko rýchle ako taký šľak. Nechápavý, kratučký pohľad, brzdenie očami, tupý náraz, prdnutie vankúšov a bolo to. Čelná zrážka. Našťastie som stál. Keby že nie, tak sa sila energie zrátava a manželia vo fordke by to už asi nerozchodili. Dokonca nás aj ohlasovali v rádiu: „V obci Svinná, medzi Bánovcami nad Bebravou a Trenčínom je zaznamenaná zrážka dvoch motorových vozidiel. Jeden pruh je neprejazdný, zvýšte opatrnosť, zdržíte sa minimálne." Nuž a my - účastníci nehody sme sa tam zdržali 3 hodiny. Minimálne, lebo do toho nerátam cestu domov. Ale dopadlo to OK. Pokiaľ ide iba o plechy (a plasty), tak sa nič nedeje.
Ako hovorím, tak okamih nárazu mi nepremietol celý môj život, len mi dodatočne vybavil príhodu z detstva. Pomohol mi čuchový vnem. Hneď po náraze som dostal poriadnu pecku do nosa. Smrad ako vyšitý. Špatne predpokladáte, že som pustil do gatí a spomínam na svoje plienkové obdobie. Pušný prach! V období socialistického temna som bol s mamou cez letné prázdniny v bratskej Juhoslávií. Tam som si vyžobronil takú oldčetrhenovskú opakovaciu flintu na poplašáky. S bubienkovým zásobníkom. Takú nemal nikto. Odvtedy, vzhľadom na vlastníctvo kvéru takejto kvality, som zastával výlučne iba vedúce manažérske funkcie v našich indiánskych, partizánskych a vojenských hrách. A vôňa (realistické pomenovanie = smrad) pušného prachu mi to celé pripomenula. Airbagy strelili a bolo.
Milý Nils a milý Adam Opel, vďaka Vám. To čo robíte, dobre to robíte, aj keď to nie je lacný špás.
Kto sa dopracoval až sem, zaslúži si pesničku.
((jezdim))
Záver: s úsmevom na tvári ideme neochvejne ďalej.
PS: Na základe uvedenej udalosti mám už tretieho Oplíka v priebehu jedného roka. Je to s tou trojkou normálne?
