Porozhliadneme sa trošku po nemeckých záhradách, čo všetko sa tu vyskytuje.
Tak tento nemá ani krídla, ani perie, ale s fúrikom lieta ako taký ďas. Typická vzorka pracovitého germánskeho Martinka Klingáča.
Čimčarára čim čim čim,
Ja sa v lete ožením.
Predstavitelia hydiny by tu určite nemali absentovať. Títo Vám síce vajíčko neznesú, ale na druhej strane zase neondia po dvore a nekikiríkajú za úsvitu.
Toto je vtáčia plechová socha. Páči sa mi, lebo to je dobre - plnoštíhlo stavaný. Inak to je strašná predstava - mať pavučinu na vtákovi.
Tohto beťára pracovne volajme Harald. Aby bolo každému jasné, tak tento náš Haraldko je tu hlavným údajným bossom v nadsvetí. Každý večer si takto pekne sadne susedom na strechu a vyspevuje ako taký chránený svedok na súdnom prilíčení. Občas mu odpískam nejakú prasačinku. No to by ste ho vtedy mali počuť!
Samozrejme, inak by to ani nemohlo byť, aby kostolníci nemali vtáka najvyššie z celej dediny.
Pozlátený kohútisko je jediný (samozrejme mimo trpaslíkov) kto tu stále maká. Je to taký vetroplach. Veď to poznáte, kam vietor, tam kabát. Neotočí sa za každou sukňou, ale za každým vánkom.
Tu by ste márne hľadali nejakého vtáčika letáčika. Ale páči sa mi takáto plechová krása, tak som ju sem strčil.
Naša obec (tá prechodná - nemecká) má vrátane nás iba samé slušné obyvateľstvo. Dôkazom toho je párik bocianov, ktorý sa každoročne k nám vracia a okupuje strechu veže požiarnej zbrojnice.
Bocian sa musí mať stále na pozore. Revír si treba ochrániť od kadejakých záletníkov. Najprv skontrolujeme západnú časť.
Teraz hodíme očkom na východnú stranu. Dobre, vzduch je čistý, letí sa domov.
Potom akože pomáha upravovať hniezdo polovičke, v skutočnosti hľadá schovaného poštára pod halúzkami. Ale nie. Oni sa majú radi. Keď sa vracia samček, alebo samička, kto sa v tom má vyznať, tak sa vítajú dlhým klepotaním zobákov. Jednému by aj oko zamokrilo od dojatia.
Nasleduje ukážka umeleckých úletov. Neviem kto je viac uletení, či umelci, čo toto spáchali, alebo fakt tí Nemci nevedia čo s peniazmi.
A ty si sa sem ako zatúlal. No čert ťa ber, tak si tu ostaň, keď už si tu. Veď máš istotne barák na hypotéku.
Hrdlička je taký fakt čudný vták. Od strachu je viac pokakaný ako holub. Tak tie nemám rád. Večne nám vyzdobili parapetu a ja som to potom musel čistiť a nemal som sa kedy zodpovedne pripravovať do školy. Vinníka by sme mali. Do basy s nimi! Keď nie je holub po ruke, odskáče si to hrdlička. Veď je to všetko jeden hyd!
Ako vieme, vtáky sú užitočné. Len nesmú účinkovať v horore od Alfréda Hitchcocka (Hitčkoka). Tu sú vtáci hospodárovi nápomocní. Nášho domáceho napríklad tento rok odbremenili od únavnej lopoty, akou oberanie a následné zaváranie čerešní bez debaty je.
Bisťu bohu, mal ten Paľo pravdu! Aj o mne, aj o Stanovi Krivošíkovi.
