Čo sú výživové doplnky?
Podľa zahraničných prieskumov viac ako polovica ľudí užije aspoň raz za rok výživový doplnok. Ide o neliekové produkty, na ktoré sa vzťahuje zákon o potravinách, obsahujúce jednu alebo viac zložiek ako vitamíny, minerály, rastlinné výťažky, bielkoviny, antioxidanty, aminokyseliny či enzýmy. Do tejto kategórie sa zaraďujú aj niektoré prípravky na chudnutie, bylinkové čaje a doplnky pre športovcov..
Výživové doplnky ako reakcia na modernú spoločnosť
Za ideálnych okolností by sme mali byť schopní získať všetky živiny, ktoré náš organizmus potrebuje, z vyváženej stravy. Realita je ale iná – plná stresujúceho životného štýlu, dlhodobých či chronických chorôb, znečisteného životného prostredia, zmenšujúceho sa podielu výživných látok v potravinách či nedostatočne vyváženého stravovania.
V prípade výživových doplnkov treba mať od začiatku na pamäti, že tieto prípravky v žiadnom prípade nenahrádzajú rôznorodú stravu ani zdravý životný štýl. Výživové doplnky nie sú určené ani na priamu liečbu chorôb. Na druhej strane je ale nesporné, že dokážu podporiť správne fungovanie organizmu.
Kedy treba siahnuť po výživovom doplnku?
Podľa amerických prieskumov sú najčastejšie užívanými potravinovými doplnkami rôzne vitamíny a minerály. Ide najmä o vitamíny C, E a B6, ďalej vápnik, horčík, zinok, železo a vitamíny A a D.
Okrem „bežne zdravého človeka“ ale existuje aj celá plejáda zdravotných stavov a životných situácií, keď je užívanie doplnkov priamo žiaduce. Ide o stavy ako:
dlhodobo oslabená imunita,
tehotenstvo či dojčenie,
dôchodcovský vek,
vegetariánske a vegánske stravovanie,
zvýšená hladina cholesterolu,
alergie a potravinové intolerancie,
problémy s obezitou či stravovaním,
intenzívne športovanie,
menopauza a s ňou súvisiaca strata kostnej hustoty,
10.nedostatok železa.
Štúdiami sú potvrdené aj prospešné účinky užívania omega-3 mastných kyselín na kardiovaskulárne zdravie, prínos kyseliny listovej pre tehotné ženy, vitamínu B12 pre ľudí vo veku nad 50 rokov alebo vlákninových prípravkov na podporu črevnej flóry.
Pozor na príliš veľké dávky a nežiaduce interakcie
Príjem niektorých vitamínov či minerálov v pravidelných príliš vysokých dávkach, môže nášmu organizmu skôr uškodiť, než prospieť. Najčastejšie ide o:
vápnik – referenčná výživová hodnota (RVH): 800 mg, maximálna denná dávka: 2 500 mg. Nadmerný príjem vápnika vedie k obličkovým kameňom či k usadeniu vápnika v žilách;
beta-karotén – pri jeho pravidelnom užívaní fajčiarom, dochádza v tele k negatívnym oxidačným procesom, ktoré môžu viesť až k rakovine;
železo – RVH: 14 mg, maximálna denná dávka: 45 mg. Štúdie ukazujú, že vysoké hladiny železa sú rizikovým faktorom pre vznik srdcových chorôb;
vitamín A – RVH: 800 µg, maximálna denná dávka: 3 000 µg. Pri prílišnom množstve vitamínu A môže dochádzať k problémom s pečeňou, k zníženej hustote kostí a pod.
zinok – RVH: 10 mg, maximálna denná dávka: 40 mg. Predávkovanie zinku môže viesť k žalúdočnej nevoľnosti, vracaniu, hnačke a k svalovým kŕčom.
vitamín D – RVH: 5 µg. Nadmerné dávky vitamínu D (u detí viac ako 25 mikrogramov a u dospelých viac ako 50 mikrogramov denne) môžu byť pri dlhodobom užívaní toxické. K základným príznakom hypervitaminózy D patrí - hyperkalciémia: nadmerný smäd, kovová chuť v ústach, bolesti v kostiach, únava, svrbenie, zvracanie, hnačky, kŕčové stavy svalov, zlyhanie srdca a obličiek.
Pozor si treba dávať aj na prípadné nežiaduce účinky potravinových doplnkov, najčastejšie z dôvodu ich interakcie s liekmi. Kvôli rizikám ako interakcia vitamínov C, E a K s liekmi na riedenie krvi (warfarín) či riziko vzniku toxicity pečene a obličiek pri pravidelných „megadávkach“ multivitamínov, je dôležité pred začatím dlhodobého užívania výživového doplnku najprv konzultovať svoj zámer s vaším praktickým lekárom alebo lekárnikom.
