Vráťme sa ale k tým prvým, ktorí už netrpezlivo vyčkávajú tetu poštárku, aby im doručila tých pár eúr, ktoré im musia vystačiť na celý mesiac. Jedna takáto pani ma pravidelne čakáva , nielen v čase dôchodku, a otvára mi vchodové dvere. A tak ma počkala i v deň svojho dôchodku a nielen že ma počkala, ale za mnou i šla zatvoriť dvere a odprevadiť ma až dolu. Rozlúčili sme sa a ja som ďalej roznášala poštu. Aké bolo moje prekvapenie, keď ma čakala pani vedúca s novinkou, že táto milá pani bola za ňou na pošte. Kým totiž odprevádzala tetu poštárku, ako ma volá, nechala dôchodok voľne položený na stole a jej zvedavý psík oňuchával , čo je to tam za čudo. A samozrejme jeho výskum nezostal bez následkov. Našťastie sa po dlhom vysvetľovaní a vybavovaní podarilo milej pani získať svoje peniaze späť v istej banke, ale som si stopercentne istá, že od tejto skúsenosti dáva prednosť „peniazom pred slušnosťou“.
Dôchodok na zožratie ...
K práci poštárky patrí aj doručovanie dôchodkov. Tí starší, ktorí už dôchodky poberajú, vedia, že tento deň je väčšinou dlho očakávaným a významným dňom. Ale, čuduj sa svete, stáva sa aj opak, a síce, že si dôchodci vôbec neuvedomia aký je deň a akosi na túto skutočnosť pozabudnú.