Koniec istôt ,

Vývoj sa však ani tu nezastaví, vymení sa vedenie podniku a už sa prepúšťanie nerobí opatrne a tak ľudsky, ale robí sa hromadne. Počuť medzi ľuďmi čísla - 300 zamestnancov, 600 zamestnancov a špekuľuje sa,ktorí to budú. Aj prepúšťanie má svoje odhaľujúce stránky, kde jedna časť podniku /ne/ prepúšťa protekčne a druhá s prihliadnutím na rôzne okolnosti. Priznám sa, že by som nechcela byť v koži nadriadeného, ktorý by mal rozhodnúť o ďaľšom osude svojich podriadených. Mám však samozrejme výhrady voči praktikám, ktoré napr. smenových zamestnancov, ktorí sú flexibilní a ochotní pracovať na tri smeny, v piatok - sviatok, prepustia a naproti tomu ranným,ktorí majú ranné smeny práve kvôli akýmsi výhradám, alebo rodinnej situácii, ponúknu smenovú pozíciu. Akoby ranní pracovníci boli niečo viac .... Ďaľšími machináciami sa radšej ani nebudem zaoberať. A tak sa stane, že nie sú prepustení len ľudia, ktorých pracovné výsledky nie sú dostatočné, prišli poslední na svoje pozície a sú teda najmladšími,ale prepúšťajú sa aj ľudia, ktorí podniku odovzdali všetko, najlepšie roky svojho produktívneho života a teraz, keď by si mali "užívať" výhody a výsledky svojej práce, postavenia a zaslúženú poctu, stávajú sa prebytočnými a majú si hľadať miesto inde. Niekto si povie, že človek s praxou a skúsenosťami sa uchytí všade. Lenže, vezmime si takých chemikov.Koľko je chemických podnikov ? Ste zvyknutý pri svojej práci používať hlavu, pretože by to inak mohlo ohroziť životy mnohých ľudí, a zrazu sa ocitáte na trhu plnom Peugeotov, Samsungov a Sonny, kde máte stáť za pásom a osem hodín robiť jednu a tú istú činnosť. Nie každý je natoľko flexibilný, aby dokázal prijať akúkoľvek prácu, len preto, že je dobre platená. Čím vyšší vek, tým horšie sa zvyká na nový kolektív, na nové prostredie, nové návyky. A chvíľu trvá aj kým sa s tým vysporiada psychika, pretože prijať nové postavenie a zmieriť sa s ním je rovnako ťažké. Pre niektorých starších ľudí je zle prijateľný aj fakt, že im, starým, skúseným mazákom idú rozkazovať "mladé uchá," čo v živote ešte nič nedokázali, ale v tomto konkrétnom obore sú zbehlejší ako oni, čo iba začínajú. A tak zistíte, že Vaše skúsenosti sú Vám zrazu na nič a Vy ste iba začiatočník, ktorý nič nevie. Nielenže to nepridá Vášmu sebavedomiu, ale je to nová situácia, s ktorou sa budete musieť zmieriť a znova od začiatku budovať svoje postavenie. Je to skrátka proti ľudskej prirodzenosti.Toto je skupina, ktorá sa predsalen rozhodla zapadnúť do dnešného sveta.Je však aj iná,ktorá dúfa,že si nájde rovnako dobré zamestnanie, platove i podmienkami ako bolo to predošlé. A tak sa prihlási na úrad práce,ktorý by mal byť nápomocný, ale nie je, naopak, vyžaduje všetku iniciatívu od Vás. Mladšie ročníky sadnú za PC a hľadajú na internete pracovné ponuky, ale staršie ročníky to majú ťažšie. Nová situácia si vyžaduje účasť na pohovoroch, kde sa treba vedieť predať, ale ľudia, ktorí boli dlhé roky na jednej pozícii a nerobili nikdy nič iné, navyše nie sú zvyknutí rozprávať o sebe, veď za človeka majú vravieť činy, to majú pri pohovoroch nahnuté.A tak sa úspech nedostaví,napriek vynaloženému úsiliu a človeka ovládne pocit zbytočnosti, nevďačnosti sveta, nedocenenia a podobné nepríjemné myšlienky.Kto túto situáciu nezažil, ťažko pochopí. Tiež som si myslela, kým som bola zamestnaná,že kto robiť chce a vie, musí sa uplatniť na pracovnom trhu. Človek sa zmieri so všeličím, no zvyčajne len dočasne. Ak ho jeho postavenie,práca a výsledky v nej neuspokojujú, stáva sa nevrlým, nervóznym, okoliu na obtiaž a na príťaž i sám sebe.Život ho neteší, je nespokojný a odráža sa to aj na jeho vystupovaní k okoliu. Rodinná atmosféra hustne a všetko, čo sa tým získa je fakt, že máme dáky finančný príjem. Stojí však tento príjem za pohodu, spokojnosť, pocit užitočnosti, uplatnenia a morálneho zadosťučinenia ? Bohužiaľ s tým nateraz asi nič neurobíme. Situácia je alarmujúca a hospodárska kríza si žiada svoje obete. Neodsudzujte nezamestnaných. Neviete ako na tom budete zajtra Vy.