Tretí rok bojuje, tretí rok dúfa, tretí rok na ňu dolieha únava, vyčerpanie, tlak a stres. Dokedy ešte ? Čo ukončí jej trápenie ? Prečo práve ona ? Predstavuje si seba samu za iných okolností. Okolností, ktoré by mohli byť, keby nebolo keby. Keby vtedy neprepúšťali, keby mohla zostať v svojom odbore, keby nemusela prehodnotiť svoje priority a začínať znova. Tri roky samých začiatkov, tri roky bez postupu, bez napredovania , tri roky námahy, ktorá nemá konca. Vraj každý je stvorený na dačo iné. Každému niečo iné vyhovuje. No, kto z nás si môže dovoliť ten luxus robiť to, na čo je predurčený ? Kto z nás má nárok živiť sa tým, čo ho baví a vyhovuje mu ? Zmierenie. Zmierenie s realitou . Alebo nespokojnosť. Plač, sebaľútosť, pokus o zmenu. Márny pokus . Niet kam.
Ubitá ...
Zlomená realitou. Bojovníčka, čo sa vzdala boja. Deň sa podobá dňu , ba čo viac, je zas o niečo ťažší. Ďaľšie bremeno, ktoré treba zdolať. Ďaľší cieľ, do ktorého treba doraziť. S odretými ušami, s boľavými nohami, s nadčasom v duši.