Neraz sa mi však stalo, že som vyšla povedzme na tretie poschodie a našla tri neoznačené byty. Dokonca si ma jedna pani počkala, že som jej vhodila lístok a ona bola doma. Pozrela som sa na lístok a spýtala sa, či má označené dvere. Povedala, že nie. Na otázku, kam som to teda mala doručiť, iba mĺkvo pozerala. Že som vlastne mala byť urazená ja, pretože som nielen zbytočne šľapala hore schodmi, ale som musela list niesť späť a mala s ním v konečnom dôsledku viac práce, ako keby som ho doručila, jej očividne nenapadlo. / mimochodom, dodnes tie dvere označené nemá :-) / Aby sme však nekrivdili práve starším ročníkom doručovateľov, oni sú tí, ktorí boli zvyknutí pracovať poctivo a bolo im cťou živiť sa poštárskym remeslom. Boli preto hrdí na svoju prácu a povesť na rajóne. A zrazu je tu niečo, čo aj z tých najlepších a najspoľahlivejších doručovateľov robí "nezodpovedných lajdákov". Čo ? Volá sa to percento doručiteľnosti. Je to percento, ktoré určuje / neznámo z akých ukazovateľov /, koľko zásielok musíte v jeden mesiac doručiť. Zvonka to znie dobre. Zákazník si pomyslí, fajn, dobre mu tak, nedoručil mi zásielku, nedostane odmeny. Aspoň konečne zaviedli niečo, čo ich bude motivovať robiť poriadne. Pravda je však kdesi celkom inde. Uvediem zopár príkladov. Najlepšia doručiteľnosť je na rajóne, ktorý obývajú prevažne dôchodci. Sú doma, prípadne v záhradke a vždy sú k dispozícii. Spokojnosť vzájomná, oni nemusia šľapať na poštu,Vy nemusíte vláčiť zásielky späť a plníte percento doručiteľnosti. Lenže sú aj rajóny obývané obyvateľmi v strednom veku. To znamená, že väčšina z nich je v čase doručovania v zamestnaní. Ak si nezabezpečili doručovanie do práce, alebo nesplnomocnili inú osobu na preberanie, nemáte reálnu šancu im zásielky doručiť. Môžte len dúfať, že budú mať práve dovolenku, alebo budú PN. Doručovať dobierky je samostatná kategória, pretože sa Vám môže stať, že zaklopete, bude Vám otvorené, chcete zásielku odovzdať, ale otec, či mama skonštatujú, že to si objednali deti a buď si to sami zaplatia, alebo zvážia, či to vôbec preberú. V najhoršom prípade musíte zásielku oznámiť preto, že nemáte vydať. Takže, zo strany doručovateľa boli splnené všetky náležitosti, ale "objektívne skutočnosti" nedovolili preukázať splnenie doručiteľnosti. Keby poštár svoju prácu odflákol, dobierku nevzal, oznámil a vhodil lístoček, ušetril by si čas i starosti a v konečnom dôsledku by dopadol rovnako ako doručovateľ, ktorý sa zásielku snažil doručiť. Navyše bude za toto svoje úsilie ukrátený o odmeny. Takže má v konečnom dôsledku dve možnosti - porušovať predpisy a vydať zásielku do iných rúk ako vlastných, aby splnil doručiteľnosť, alebo oznámiť zásielku a neplniť doručiteľnosť.A tak sa pôvodný zámer - zvýšiť kvalitu doručovania, mihne účinku, pretože toto opatrenie motivuje k všeličomu, len nie ku kvalitnému výkonu. Dokonca som už počula o prípade, keď si nájomníci našli doporučený list v schránke s odkazom : "Nechcela som Vás preháňať na poštu, vhodila som Vám to do schránky." Ak lajdák doručiteľnosť plní a dlhoročný poctivý zamestnanec nie, chyba bude očividne kdesi inde ako v doručovateľovi. Veľa ohlasov medzi ľuďmi sa týka času doručovania. Väčšina dopoludnia pracujúcich obyvateľov sa dožaduje doručovania v odpoludňajších hodinách. Vyhľadávajú flexibilnejšie spôsoby doručovania, v čase, keď to vyhovuje ich potrebám. Čo keby sa miesto nezmyselných alibistických opatrení pre doručovateľov spravilo konečne niečo, čo by bolo výhodné pre obe strany, zákazníka i doručovateľov ? Napríklad upraviť pracovnú dobu tak, aby to vyhovovalo potrebám oboch. Alebo rozšíriť možnosť využitia informatívnej sms o doručení zásielky a dohodu o čase jej doručenia . Keď už rozširujeme medzi ľuďmi letáky iných firiem, prečo neinformovať aj o službách SP ? Veľakrát poštári oznamujú väčšie zásielky hlavne preto, že nie je v ich možnostiach odniesť všetky tie krabice a veľké obálky na kostre bicykla. Alebo sa jedná o cennejšie dobierky a majú obavy, aby ich nestratili, alebo nepoškodili. V niektorých mestách už funguje systém tzv. skriniek, ktoré sú umiestnené priamo na rajóne a doručovateľ si priamo na mieste vyberie poštu a roznesie príslušným adresátom. Je to jedna z možností, ktoré umožňujú doručenie zásielok, ktoré by sa za normálnych okolností nezmestili do tašiek. Zároveň sú chránené pred poveternostnými vplyvmi, takže by nemalo prísť k ich poškodeniu. Existuje viacero spôsobov ako situáciu v doručovaní zlepšiť. Stačí zhodnotiť, čo je naozaj efektívne a v praxi sa osvedčilo. Možno by sa tým zvýšila aj doručiteľnosť, vzrástla spokojnosť zákazníka a zároveň by opäť vzrástol kredit a motivácia poštového doručovateľa.
Veľký boj malej poštárky 10
Doručiteľnosť. Najčastejšou sťažnosťou na poštových doručovateľov je nedoručenie zásielky a jej oznámenie na žltom lístočku vo Vašej schránke. Dôvodov môže byť niekoľko. Najčastejšie preferovaným tvrdením je, že sa poštárke nechcelo ísť hore po schodoch, preto si "uľahčila" prácu. Je fakt, že najmä staršie ročníky môžu mať sklony šetriť si nohy tým, že zazvonia zdola, a ak neotvoríte, zásielku Vám oznámia. Veď, načo zbytočne chodiť hore, keď sa nikto neozýva ? Svoju logiku to má. Prax je však taká, že stačí vyjsť ku dverám a klopať adresátovi a čuduj sa svete, zrazu sú doma ..