Vždy pripravený !

Stali ste sa jedným z tých, čo "vďaka" kríze prišli o zamestnanie ? Situácia je zlá, tvrdí sa, že bude ešte horšia, a tak ste vzali aj menej kvalifikovanú prácu, s nižším príjmom. Áno, človek sa dokáže prispôsobiť, zmieriť s osudom, vážiť si aj to málo, čo má. Ale, musí preto klesnúť ako človek ? Kam až siahajú hranice ľudskej dôstojnosti ? Musí vždy platiť priama úmera medzi tým, akú prácu robíš, tak sa k Tebe budem chovať ? Máš sako, si inteligent, máš monterky, drž hubu a krok ? Nastúpite teda do zamestnania. Očakávate, že Vás niekto zasvätí do tajov toho, čo budete v najbližších dňoch vykonávať. Prvá chyba. Všetko sa musíte naučiť sami, veď ani tých ostatných nikto nezaúčal, prečo by mali robiť u Vás rozdiel ? A tak chodíte, pýtate sa, ešte stále sa snažíte byť iniciatívni. Samozrejme, že robíte chyby, ale každou chybou sa aj niečo učíte.Tešíte sa, že ste sa niekam posunuli, začínate do problému aj trošičku vidieť, tak sa snažíte nájsť svoj vlastný systém. V tom príde nadriadený a to, čo ste Vy považovali za úspech, zhodnotí ako nedostatočné. Čo na tom, že ste tam tri dni, čo na tom, že Vám nedal kartu funkčného miesta, o ktorej sa píše v zmluve, za tri dni ste si to už mohol zistiť. Vidíte do problematiky, máte vlastný systém, príde nadriadený a povie, že všetko je zle, lebo medveď a Vy máte robiť niečo úplne iné, s niečím , čo nikto nevie pomenovať, nieto aby Vám to ešte vysvetľoval. Kto hľadá, ten nájde.. Buď Vás zdegraduje , alebo iba sucho skonštatuje, že dobre. A tak ste spokojný sám so sebou, že ste zvládli aj nepredvídanú neznámu situáciu, bez väčších problémov. Ale nadriadený stále dvíha latku. A "zorganizuje" Vám tri zmeny behom jednej polhodiny. Ani Boh by sa v tom chaose nevyznal. Zvládnete to bez výrazných veľkých strát ? Nečakajte, že to niekto ocení. Naopak. Vymyslíme ďaľší plán Vašej pripravenosti. Rozdelíme si oddelenie na dve skupiny a polka bude vyrábať jeden výrobok, ktorý bol síce pôvodne v pláne tej druhej skupiny, ale skúšame Vašu pripravenosť, a druhá skupina bude dorábať pravý opak. A tak nielenže vymeníme pôvodné plány, ale ich ešte rozdelíme na polovicu, aby to bolo trochu pestrejšie. Že v takom chaose nemôžete mať prehľad ? Že robíte viac /zase/ ako tá druhá skupina ? No a čo ? Veď vonku čaká sto ďaľších ľudí bez práce. Nechceš robiť, máš výpoveď... A tak darmo budete tvrdiť, že Vy robíte svoju prácu dobre, že je chyba v organizácii, že nemáte dostatok informácií a nikto Vás nezaučil, Vy ste predsa podriadený, Vy nemáte myslieť, ale robiť, čo Vám povie nadriadený. Čo na tom, že je to úplná kravina, ktorá nemá s logikou nič spoločné, ste predsa podriadený, ktorý prijal podradnú prácu, a tak musíte očakávať aj podradné zaobchádzanie .. Nepríde materiál ? Nie je na vine vedenie, ale Vy musíte robiť náhradnú prácu, napríklad šrobovákom škrabať farebné čiary z betónu, aby sa mohli nastriekať iné. A keď materiál láskavo dofrčí o pol piatej, Vy musíte počkať a ťahať každý druhý deň nadčas. Že to nie je z Vašej viny ? Že máte rodinu a vyčerpáva Vás to ? Nejde Vám autobus ? Máte výpoveď. Čakáte v rade na WC, čakáte v rade v bufete, na osobné veci dostanete maličkú skrinku, kde zimný kabát nevpracete, ani keby ste chceli, nemáte chladničku, nemáte sprchu, pitný režim zabezpečuje jedna nádoba v jedálni pre cca 9 oddelení s cca 30 ľuďmi na každej / a už spomenutý bufet /. Fľašu s pitím nesmiete mať so sebou. Ako pracovný odev máte jednu bundu, jedni rukavice, obuv a nohavice musíte drať vlastné. A keďže ste tu už dlhšie a trochu ste sa aklimatizovali, môžeme si k Vám začať dovolovať. Ak ste niektorí z Vás pochopili, že sa jedná o fabriku s Kórejským vedením /poznám iba jednu, nechcem tvrdiť, že sú také aj ostatné/ iste sa Vám môže stať, že nastane aj jazyková bariéra. Nerozumiete celkom hatlanine z kórejských úst ? No, čo ste negramotní debili ? Síce máte rovnaký dojem, keď dvaja ľudia rovnakej národnosti , príslušníci vedenia Vám dajú dva rozdielne, úplne protichodné príkazy a Vy uvažujete, ktorý z nich má asi "vyššiu hodnosť "... Skrátka, nech urobíte čokoľvek, nikdy sa nezavďačíte a nikdy neurobíte dobre.. Skrátka, radosť chodiť do práce ... Otázkou stále zostáva, musím toto všetko znášať "vďaka " kríze ? Kam sa podel človek ? Kam sa stráca ľudská hodnota ? A ak sa Vám nedajbože stane, že ochoriete v skúšobnej lehote, alebo nemôžete zostať na nadčas, nemusíte viacej chodiť... Zlatá európska povaha... Pozná odbory, pozná zákonník práce, pozná pitný režim, prípadne sťažené podmienky z tepla. Nikdy som nebola rasista, ale v poslednej dobe Kórejcov akosi nemusím... Práve vďaka nim sa totiž zo mňa stáva vyslovene konfliktný typ. Alebo, žeby iba obhajca ľudských práv a zdravého sedliackeho "európskeho " rozumu ?