Čo je dovolené Bohovi, nie je dovolené...

A tak aj spravila. Zažila klasický úlet z dennej reality, aký iní zažívajú denne. Dozvedeli sa to rodičia a nastalo peklo :- " Už si ako Tvoja sestra ! Niežeby si jej ty dávala dobrý príklad, ale zostávaš rovnaká ako ona. Ďakujem pekne ! Takto sme Ťa vychovali ? Už nie si naša dcéra. ..."Počúvala slová a nestačila sa čudovať. Ako si jej rodičia môžu myslieť, že je ako sestra ? Vari spolu nežili toľko rokov ? Nedokazovala im dosť svoju dobrú výchovu, nesprávala sa vzorne ? Prečo si myslia, že by to všetko dokázala zo dňa na deň zahodiť a začať žiť úplne opačne ? Ona nemá nárok za tie roky na jeden malý úlet ? Jej sestre prechádzali celé roky omnoho väčšie prúsery. Prečo ona stále môže byť ich dcéra a ona po jednom raze nie ? Dúfala, že ju rodičia pochopia. Že budú vedieť, cítiť, chápať, že to už tak skoro nespraví. Že sa sama poučí z vlastných zlých pocitov a nebude chcieť svoj život meniť. Že je dosť zodpovedná. My ľudia sme zvláštni. Tolerujeme istým ľuďom , že nás klamú, podvádzajú, berú na ľahkú váhu, sľubujú a nesplnia, s odôvodnením, že oni sú už takí. Ale neodpúšťame tým normálnym, slušným, ktorí tiež majú nárok na horšie dni, a ktorých trápi, ak nám ublížia, nesplnia sľub. Prečo oni, dobrí, slušní a zodpovední majú trpieť dvakrát ? Keď si dokážu svoju chybu sami uvedomiť ? Naučme sa odpúšťať tým, čo si to zaslúžia, lebo aj oni majú právo byť občas nedokonalí a chybiť. A buďme prísny k tým, ktorí zneužívajú našu dôveru !