Kým je človek zdravý , často si neuvedomuje , ako veci samozrejmé môžu robiť iným veľké problémy. A to hovorím o obyčajných SCHODOCH. Do domu opatrovateľskej služby v Šali - Veči môžete vyjsť buď po dosť nebezpečných a strmých schodoch alebo absolvujete dva malé schodíky, v prípade, že idete z opačnej strany činžiaku. Nimi sa dostanete k výťahu na "MEDZIPOSCHODÍ". To robí v praxi asi 10 - 16 schodov, kým sa vôbec dostanete do bytu. Pre zdravého človeka žiadny problém. Pre človeka chorého, ktorý má zdravotné problémy /závrať,krívanie, boľavé kríže /, dosť podstatný problém. Povedzme, že v DOS pôjde v sprievode niekoho,kto dohliada na jeho stav a bude sa pridŕžať zábradlia. Lenže, čo v prípade, ak je odkázaný na vozík ? Predstavte si, že bývate povedzme na piatom, či šiestom poschodí a byt je postavený tak, že máte možnosť vetrať iba z jednej strany. Keďže sa jedná o panelové sídlisko, žiadne stromy v okolí nehrozia. V lete to znamená celý deň praženia slnečného svetla do bytu. Áno, žalúzie sú riešením, ale človeku dobre padne tieň a blahorečí možnosti chládku. Ak je však tento človek na vozíku, nemôže si dopriať ani takú obyčajnú vec, ako je obyčajná prechádzka. Nedostane sa ani pred vlastný dom, pretože mu v tom bránia SCHODY. Keďže sa jedná o dom, kde bývajú prevažne starší obyvatelia, nie sú na schodoch ani koľajničky, ktoré bežne mávajú činžiaky pre kočíky a bicykle. Skúsili sme teda také urobiť na vlastné náklady, lenže schody sú natoľko strmé, že nestačí jedna osoba na vytlačenie človeka na vozíčku. Hrozí, že by sa mohol vozík prevrátiť váhou človeka na ňom. Vyžaduje si to teda minimálne dvoch ľudí, jedného, čo tlačí, druhého, čo istí. Ak ste zaregistrovali v Bratislave schodolezy, teda akési výťahy pre vozíčkárov, vedzte, že to nie je práve lacná záležitosť. Navyše, keďže sa jedná o panelák, mohlo by to zase prekážať v mobilite ostatných nájomníkov. Po zvážení svojich možností, začali sme sa informovať na bezbariérové byty. Po zadaní do googla sme sa dozvedeli, že mesto má bezbariérové byty na ulici Fraňa Kráľa vo Veči a niekde na Hlavnej ulici. Keď som sa obrátila na zasvätenejšie miesta, dostala sa mi informácia, že mesto Šaľa bezbariérovými bytmi nedisponuje. Nezostane nám teda iná možnosť, ako svojpomocne vyhľadať byt, do ktorého bude prístup bez bariér. To však ešte môže byť na "dlhé lakte". Čas uteká a utekajú aj roky života môjho známeho. Život mu odoprial to najcennejšie, čo mal - zdravie. Prečo však má prísť aj o možnosť normálnej kvality života ? Blížia sa voľby do mestských zastupiteľstiev. Možno by nádejní kandidáti mohli po zvolení spraviť niečo aj pre týchto občanov, na ktorých sa akosi zabúda.http://ingridgalbava.blog.sme.sk/c/230081/Den-nadeje-den-SM.html
