Kríza stredného veku

Poznáte to. Ste mladý, plný ideálov a snov. Stretnete niekoho, do koho sa zaľúbite a vezmete sa. Prídu deti a vy sa stávate súčasťou kolobehu života. Škôlka, škola, ďaľšie dieťa, ďaľšia škôlka, medzitým je zo školáka adolescent a zo škôlkára školák. A Vy sa zmietate medzi prácou, rodinou a školskými povinnosťami a akosi zabúdate vnímať čas. Dívate sa na svet tými istými očami, túžite po tých istých veciach, len Váš pohľad je možno trošku zrelší, uváženejší. Odkladáte svoje sny na "potom" a nestačíte si uvedomiť, že vlastne to "potom" je už tu. Že Vaše deti nie sú už také malé, že sa zaobídu častejšie bez Vás a Vy začínate mať čas aj na seba. Cítite sa stále vitálny, stále taký istý. Susedove deti Vám vravia teta a Vy si až vďaka nim uvedomíte, že čas plynie. Ktosi Vás osloví ako skôr narodenú pani a Vy si uvedomíte, že sa čosi zmenilo. Máte pocit, že Vám život preletel pomedzi prsty a od Vás sa očakáva iné uvažovanie, iné správanie, iné nazeranie na svet, skrátka zodpovednosť. Mali by ste už niečo dosiahnuť, alebo mať aspoň výhodné postavenie. Namiesto toho Vás prepustia z práce a Vy opäť stojíte na začiatku. Opäť sa cítite ako maturantka, ale niekto Vám nezabudne pripomenúť, že ste skôr narodený ročník. Urazíte sa ? Vrátite mu netaktnosť, alebo sa zamyslíte ako sa správne zachovať primerane svojmu veku ? Dostali ste sa do ďaľšej etapy života. Do obdobia, keď mladá kolegynka vo Vás vidí semetriku v strednom veku, ktorá nemôže pochopiť o čom je "dnešný svet ". A Vy pritom v tom svete žijete. Žijete s ňou v tej istej práci, v tej istej kancelárii, len Vaše starosti sú trochu iného charakteru ako tie jej. Pamätáte si ešte obdobie, keď ste ako mladá a začínajúca frflala na svoje staršie kolegyne, ktoré nechápali, že život nie je len samá práca, ktoré Vás naháňali, aby ste stihli to, či ono a Vy ste zatiaľ potrebovali riešiť omnoho dôležitejšie záležitosti ako láska, vzťahy, či podnájom. Stále máte pocit, že ste sa nezmenili, len okolie Vás už začne považovať za inú vekovú skupinu. Až teraz si začínate uvedomovať, prečo sa niektoré Vaše kolegynky začali meniť na nepoznanie. Človeka to naštve, keď Vám niekto vyhodí na oči, že už máte to najlákavejšie za sebou. Ľudia reagujú na podobnú situáciu viacerými spôsobmi. Niektorí zatrpknú a uzavrú sa do seba. Tým pádom dajú mladšiemu kolektívu najavo, že má vlastne pravdu, že sú len nezáživní ľudia bez empatie. Niektorí začnú robiť mladým naschvály. To aby upozornili, že ešte nepatria do starého železa a môžu im v živote pekne zavariť. A tretia skupina sú tí, ktorí reagujú : "Veď ja nie som ešte taký starý," a snažia sa prispôsobiť , keď už ničím iným, tak aspoň názormi. Kým ste mladá, máte tendenciu neveriť si, čím odpisujete samu seba a oberáte sa o možnosti, ktoré sa Vám núkajú. Keď dosiahnete určitý vek, odpisuje Vás okolie, lebo už nie ste reprezentačný typ.A tak sa človek chytá šancí, ktoré mu dajú možnosť presadiť sa i v strednom veku. Čím skôr si uvedomí, že už žiadne "potom " byť nemusí, tým väčšiu šancu vytvára sám sebe. Šancu na starobu, v ktorej bude môcť vnúčatám hovoriť o svojich minimálne čiastočne splnených snoch. Veď každý z nás chce niečo v živote dokázať, niečo zanechať pre svojich najbližších a niečo krásne si uchovať vo svojom srdci.